Slovo života
„Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“ (Lk 6, 36)
Evanjelista sv. Lukáš rád zdôrazňuje veľkosť Božej lásky a využíva pri tom vlastnosť, ktorá ju podľa neho najlepšie vystihuje – milosrdenstvo.
O milosrdenstve by sme mohli povedať, že vo Svätom písme predstavuje materinský odtieň Božej lásky, s ktorou sa neúnavne stará o svoje stvorenia, vedie ich, utešuje a vľúdne prijíma. Pán ústami proroka Izaiáša prisľúbil svojmu ľudu: „Ako keď niekoho teší matka, tak vás budem ja tešiť a v Jeruzaleme sa potešíte.“[1]
Tento charakteristický znak uznáva a hlása aj islamská tradícia: spomedzi 99 krásnych božích mien sa na perách verných moslimov najčastejšie ozývajú mená Milosrdný a Láskavý.
Táto stránka z evanjelia nám predstavuje Ježiša, ako pred množstvom ľudí, aj zo vzdialených miest a oblastí, predkladá všetkým odvážny, zarážajúci návrh: napodobňovať Boha, Otca, práve láskou k milosrdenstvu.
Takáto méta nám pripadá nemysliteľná a nedosiahnuteľná!
„Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“
Napodobňovať Otca z pohľadu evanjelia od nás vyžaduje predovšetkým každý deň nasledovať Ježiša a učiť sa od neho milovať ako prví, podobne ako to s nami neprestajne robí sám Boh.
Je to duchovná skúsenosť, ktorú opísal evanjelický teológ Dietrich Bonhoeffer (1906 – 1945): „Kresťanské spoločenstvo každý deň prespevuje: ,Pocítil som milosrdenstvo.‘ Dostával som tento dar, aj keď som si uzavrel srdce pred Bohom; […] aj keď som poblúdil a nenachádzal cestu späť, Pánovo slovo mi samo vyšlo v ústrety. Vtedy som pochopil: on ma miluje. Ježiš si ma našiel: stál pri mne, len on. Poskytol mi útechou, odpustil mi všetky moje chyby a neobviňoval ma zo zlého. Keď som bol jeho nepriateľom a neriadil som sa podľa jeho prikázaní, správal sa ku mne ako k priateľovi. […] Nedarí sa mi pochopiť, prečo ma Pán tak miluje, prečo som mu taký drahý. Nechápem, ako to dokázal a prečo chcel svojou láskou získať moje srdce, môžem len povedať: ,Pocítil som milosrdenstvo.‘“[2]
„Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“
Toto slovo z evanjelia nás pozýva ku skutočnej prevratnej zmene v našom živote: Vždy, keď sa ocitáme pred prípadnou urážkou, nemusíme pokračovať odmietnutím, definitívnym odsúdením alebo pomstou, môžeme prepáčiť a prejaviť milosrdenstvo.
Nejde ani tak o to vykonať ťaživú povinnosť, ako skôr prijať od Ježiša možnosť na prechod zo smrti sebectva k skutočnému životu spoločenstva. Plní radosti prídeme na to, že máme to isté DNA ako Otec, ktorý nikoho definitívne neodsudzuje, ale každému otvára obzory nádeje, a tak dáva druhú šancu.
Voľba takéhoto prístupu a postoja nám tiež umožňuje pripravovať pôdu pre bratské vzťahy, v ktorých sa môže rodiť a rozvíjať ľudské spoločenstvo, konečne zamerané na mierové a konštruktívne spolužitie.
„Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“
Chiara Lubichová pri meditácii vety z Matúšovho evanjelia[3], ktorá vyhlasuje za blahoslaveného toho, kto je milosrdný, odporúča: „Celé evanjelium je preniknuté témou milosrdenstva a odpustenia. […] Milosrdenstvo je skutočne najvyšším prejavom lásky, lásky, ktorá ho napĺňa, je jej zavŕšením, v ňom je dokonalá. […] Snažme sa teda prežívať každý vzťah, na ktorom sa podieľame, s touto láskou k druhým vo forme milosrdenstva. Milosrdenstvo je láska, ktorá prijíma každého blížneho, najmä najúbohejšieho a tých, ktorí to najviac potrebujú. Láska, ktorá nemeria a je prekypujúca, všeobecná a konkrétna. Je to láska, čo vedie ku vzájomnosti, ktorá je konečným cieľom milosrdenstva, bez ktorého by tu bola len spravodlivosť, čo slúži na nastolenie rovnosti, no nie bratstva. […] Aj keď sa to zdá ťažké a odvážne, položme si pred každým blížnym otázku: Ako by sa k nemu zachovala jeho matka? Je to myšlienka, ktorá nám pomôže pochopiť a žiť podľa Božieho srdca.“[4]
[1] Porov.: Iz 66, 13.
[2] Dietrich Bonhoeffer, 23. januára 1938, v La fragilità del male, zbierka nepublikovaných spisov, Piemme, 2015.
[3] Porov.: Mt 5, 7.
[4] Chiara Lubichová, Slovo života, november 2000, tamtiež, Parole di Vita, spracoval Fabio Ciardi (Opere di Chiara Lubich 5; Città Nuova, Rím 2017), s. 633-634.
Slovo života pre deti a tínedžerov
Myšlienka na mesiac
Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.