Cesty dialógu

Cesta dialógu sa črtá ako jediná cesta
na uskutočnenie Ježišovho závetu: „aby všetci boli jedno“,
čiže jeho plánu vytvoriť jednu veľkú ľudskú rodinu nažívajúcu v bratstve.
Hnutie fokoláre sa zrodilo pre ten istý zámer.

Dialógy ako cesty k jednote

Vďaka určitým okolnostiam, ako aj spontánnemu prenikaniu Hnutia fokoláre za hranice Talianska a neskôr i za hranice Európy, teda do všetkých piatich svetadielov, a to prostredníctvom jednotlivcov, významných osobností, hnutí a inštitúcií sa otvárajú dialógy. Konajú sa pri zachovávaní vernosti vlastnej identite a vydávaním svedectva o vlastnom náboženskom kréde, no súčasne s otvorenosťou a s rešpektom k viere a presvedčeniu iných a vyhýbaním sa akejkoľvek forme synkretizmu. Tieto dialógy sa vedú:

  • v Katolíckej cirkvi: medzi cirkevnými hnutiami, medzi novými laickými komunitami a združeniami, ale aj s tradičnými i novými charizmami rôznych náboženských kongregácií, aby sa prehlbovalo ich vzájomné spoločenstvo;
  • medzi rozličnými kresťanskými cirkvami: aby sa vytvorili vzťahy bratskej vzájomnosti a spoločného vydávania svedectva, čo spôsobí postupný pád múru predsudkov a nastolí dialóg života, dialóg bežných ľudí, ktorý ako kvas zrýchli cestu k viditeľnej jednote kresťanov;
  • medzi nasledovníkmi rôznych náboženstiev: aby sa vybudoval svet vzájomného bratstva, založený na duchovných hodnotách;
  • s ľuďmi bez náboženského presvedčenia: aby sa i s nimi spolupracovalo na základe všeobecných spoločne uznávaných hodnôt solidarity, pokoja a spravodlivosti za bratstvo v celom svete.