Slovo života
„Žite ako deti svetla! Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde.“ (Ef 5, 8-9)
Pavol píše komunite v Efeze. V tomto veľkom, impozantnom meste istý čas žil, krstil a evanjelizoval.
Pravdepodobne bol vtedy vo väzení v Ríme, niekedy okolo roku 62. Nachádzal sa v ťažkej situácii, no napriek tomu sa v liste týmto kresťanom nezameriava najmä na riešenie problémov spoločenstva, ale na zvestovanie krásy Božieho plánu s rodiacou sa Cirkvou.
Pripomína Efezanom, že darom krstu a viery sa dostávajú zo stavu „temnoty“ a stávajú sa „svetlom“, súčasne ich povzbudzuje, aby sa v súlade s tým správali.
Pavol pod tým rozumie napredovanie na ceste, neprestajne rásť v poznávaní Boha a jeho vôle milovať, deň čo deň začínať znova.
Preto ich chce povzbudiť, aby vo svojom každodennom živote žili podľa povolania, ktoré dostali, aby boli „napodobovateľmi Otca“[1] ako „najdrahšie deti“: svätí a milosrdní.
„Žite ako deti svetla! Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde.“
Aj my, kresťania 21. storočia, sme povolaní „byť svetlom“, môžeme však mať pocit, že na to nestačíme, ovplyvňujú nás naše obmedzeniami alebo sme zavalení vonkajšími okolnosťami.
Ako kráčať v nádeji napriek temnotám a neistote, ktoré sa nás niekedy zdanlivo zmocňujú?
Pavol nás neprestáva povzbudzovať a pripomína, že nás osvecuje živé Božie slovo, vďaka nemu sme v tomto utrápenom ľudstve schopní „svietiť ako svetlá na svete“[2].
„Každý muž či žena ako druhý Kristus môže prispievať (…) do všetkých oblastí ľudskej činnosti: vedy, umenia, politiky. (…) Keď totiž prijímame jeho slová, sme čoraz viac v súlade s jeho myslením, cítením, s jeho zásadami. Jeho slová dodávajú svetlo každej našej činnosti, formujú každý prejav nášho života a dávajú mu správny smer. (…) Náš ,starý človek‘ je stále pripravený zamerať sa na seba, starať sa o svoje drobné osobné záujmy, nevšímať si ľudí vedľa seba, nejaviť záujem o všeobecné dobro ani o potreby ľudí okolo nás. Znova teda zapáľme vo svojich srdciach oheň lásky, dívajme sa okolo seba novými očami.“[3]
„Žite ako deti svetla! Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde.“
Svetlo evanjelia, s ktorým jednotlivci a spoločenstvá žijú, prináša nádej a posilňuje sociálne väzby, aj keď problémy ako COVID-19 spôsobujú bolesť a prehlbujú chudobu.
Ako spomína Jun z Filipín, počas vrcholiacej pandémie jednu komunitu spustošil požiar a mnohé rodiny prišli o všetko: „Aj keď sme chudobní, veľmi sme chceli spolu s manželkou Flor pomôcť. Podelil som sa o túto situáciu s motorkármi zo skupiny, s ktorou jazdím, hoci som vedel, že majú podobné ťažkosti ako my. Pre mojich priateľov to však nebol dôvod, aby nepriložili ruku k dielu. Zozbierali sme konzervy so sardinkami, špagety, ryžu a iné potraviny a darovali sme ich obetiam požiarov.
Často sa s manželkou cítime skľúčení pri pomyslení na to, čo bude ďalej, no vždy si spomenieme na vetu z evanjelia, ktorá hovorí: ,Kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.‘[4] Aj keď nie sme bohatí, veríme, že sa vždy máme o čo podeliť z lásky k Ježišovi v druhom človeku, a práve táto láska nás vedie k tomu, aby sme naďalej úprimne dávali a dôverovali Božej láske.“
Potrebné teda je, aby sa človek nechal osvietiť v hĺbke svojho srdca. Dobré ovocie tejto cesty – dobrota, spravodlivosť a pravda – sa páči Pánovi a stáva sa svedectvom plnohodnotného života podľa evanjelia viac než slová akéhokoľvek príhovoru.
A nezabúdajme na podporu, ktorú dostávame od všetkých, ktorí sa spolu s nami podieľajú na tejto životnej svätej ceste. Dobro, ktoré prijímame, vzájomné odpustenie, ktoré môžeme zakúsiť, delenie sa o materiálne a duchovné dobrá, ktoré môžeme zažiť: to všetko sú vzácne pomôcky, ktoré nás otvárajú nádeji a vďaka nim prinášame svedectvo.
Ježiš prisľúbil: „Hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“[5]
On, Zmŕtvychvstalý, prameň nášho kresťanského života, je v spoločnej modlitbe a vzájomnej láske vždy s nami, aby zohrieval naše srdcia a osvecoval naše mysle.
Spracovala Letizia Magriová a tím Slova života
[1] Porov. Ef 5, 1.
[2] Porov. Fil 2, 15.
[3] Porov. Chiara Lubichová, Parola di Vita settembre 2005, tamtiež, Parole di Vita, spracoval Fabio Ciardi (Opere di Chiara Lubich 5; Città Nuova, Rím 2017), s. 760.
[4] Porov. Mk 8, 35.
[5] Porov. Mt 28, 20.
Slovo života pre deti a tínedžerov
Myšlienka na mesiac
Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.
