Slovo života
„Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom.“ (Jn 13, 34)
Sme pri Poslednej večeri. Ježiš je vo večeradle spolu so svojimi učeníkmi, práve im umýval nohy. O niekoľko hodín od týchto okamihov bude uväznený, odsúdený a ukrižovaný. Keď sa čas kráti a blíži sa cieľ, reč prejde k tým najdôležitejším veciam: odovzdáva sa „testament“.
V tomto kontexte v Jánovom evanjeliu nie je rozprávanie o ustanovení Eucharistie. Na jeho mieste je umývanie nôh. A v tomto svetle treba chápať aj nové prikázanie. Ježiš najskôr koná a potom učí, práve to dáva jeho slovám autoritu.
Prikázanie milovať svojho blížneho bolo už v Starom zákone: „Miluj svojho blížneho ako seba samého!“ (Lv 19, 18). Ježiš však prichádza s upozornením na nový aspekt, vzájomnosť, lebo práve vzájomná láska vytvára a charakterizuje spoločenstvo učeníkov.
Vzájomnosť má svoj pôvod v samotnom Božom živote, v trojičnej dynamike a človek získal vďaka Synovi schopnosť podieľať sa na nej. Chiara Lubichová to objasňuje pomocou príkladu, ktorý nám to môže osvetliť: „Keď Ježiš prišiel na zem, nezačínal z ničoho, ako je to u každého z nás, on prišiel z neba. Podobne ako keď emigrant odíde do ďalekej krajiny, samozrejme, prispôsobí sa tam novému prostrediu. Prináša tam však vlastné zvyky a obyčaje a často naďalej hovorí svojím jazykom. Podobne sa Ježiš tu na zemi prispôsobil životu ľudí, lenže – keďže je Boh – priniesol sem spôsob, akým sa žije v Trojici, čiže lásku, vzájomnú lásku.“[1]
„Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom.“
Tu vstupujeme do srdca Ježišovho posolstva, ktoré nás privádza späť ku sviežosti prvých kresťanských komunít, toto posolstvo môže byť ešte aj dnes odlišujúcim znakom všetkých našich skupín a združení. V prostredí, v ktorom je vzájomnosť živou realitou, zakúšame zmysel našej existencie, nachádzame silu napredovať v okamihoch, keď prežívame bolesť a utrpenie, cítime podporu v ťažkostiach, ktorým sa nedá vyhnúť, a zakúšame aj radosť.
Denne čelíme mnohým výzvam: pandémia, polarizácia, chudoba, konflikty. Predstavme si na chvíľu, čo by sa stalo, keby sme boli schopní uvádzať toto Slovo do každodennej praxe: ocitli by sme sa pred novými perspektívami, pred našimi očami by sa roztvoril plán s ľudstvom, dôvod na nádej. No kto nám bráni opäť prebudiť v sebe tento Život? Oživovať okolo nás bratské vzťahy, aby sa šírili a pokryli celý svet?
„Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom.“
Marta, mladá volontárka, pomáha väzňom pripravovať sa na skúšky na univerzite. „Keď som prvý raz vstúpila do väzenia, stretla som sa tam s ustráchanými a neistými ľuďmi. Snažila som sa vytvárať najskôr odborné a potom priateľské vzťahy, založené na rešpekte a počúvaní. Čoskoro som si uvedomila, že nielen ja pomáham týmto väzňom, ale aj oni ma vedia podržať. Raz počas prípravy istého študenta na skúšku sme doma stratili jedného člena našej rodiny a on zas dostal potvrdenie rozsudku z odvolacieho súdu. Obaja sme boli v mimoriadne zlom rozpoložení. Počas vyučovanie som videla, že v ňom hlodá veľká bolesť, dokázal sa mi však s ňou zdôveriť. Niesť ťarchu tej bolesti spolu nám pomáhalo ísť ďalej. Keď mal skúšku za sebou, prišiel sa mi poďakovať, povedal mi, že bezo mňa by to nebol zvládol. Ak na jednej strane vyhasol jeden život v našej rodine, na druhej som cítila, že jeden iný som zachránila. Pochopila som, že vzájomnosť umožňuje vytvárať skutočné vzťahy, v ktorých je priateľstvo a rešpekt.“[2]
[1] Chiara Lubichová, Maria trasparenza di Dio, Città Nuova, Rím 2003, s. 72-73.
[2]Porov.: http://www.unitedworldproject.org/workshop/unesperienza-al-di-la-delle-sbarre-relazioni-di-cura-reciproca/.
Slovo života pre deti a tínedžerov
Myšlienka na mesiac
Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.
