Možno vždy odporúčať, aby to, v čo človek verí, bolo v súlade s jeho skutkami. Ale je tu jedna zásadná podmienka: oslobodiť sa od všetkého zla tým, že sa vydáme na cestu lásky a potom sa nechať viesť touto láskou, aby sme kráčali k plnej realizácii našej voľby.
Skutok lásky má totiž jedinečnú silu: tvorí, prináša plody dobra pre jednotlivca a spoločenstvo, vytvára láskyplné vzťahy medzi každým z nás a medzi ľuďmi navzájom.
Toto rozhodnutie milovať je ako semienko, ktoré v nás už bolo „zasiate“. V každom človeku je teda toto semienko, ktoré povoláva k dobru, spravodlivosti, darovaniu samého seba a ku spoločenstvu. Keď je s láskou prijímané a pestované vo svojej vlastnej „pôde“, je schopné oživovať a prinášať plody.
Treba odzbrojiť naše srdce a „vzdať sa“ pozvaniu žiť životom lásky, aby sme mohli slobodne a s odvahou počúvať hlas, čo je v nás, často diskrétny a zo všetkých najjemnejší. Žiada od nás, aby sme vyšli zo samých seba a vydali sa na dobrodružné cesty dialógu a stretnutí s ním a s ostatnými, pozýva nás na spoluprácu pri vytváraní krajšieho ľudstva, v ktorom sa budeme čoraz viac považovať za bratov a sestry.
Toto rozhodnutie pre lásku je naozaj schopné premeniť naše dni na príbeh vyslobodenia z temnoty osobného aj spoločenského zla. Očakáva však naše osobné a vedomé priľnutie, aj keď nedokonalé, krehké a stále na ceste.
Chiara Lubichová v roku 1992 poznamenala: „…hlboká jednota medzi voľbou lásky a tým, čo táto voľba obnáša, oslovovuje a priťahuje všetkých. Aj my musíme byť takí. Mať jednoduchosť detí a konať v láske, v ich čistote a žiarivosti, v ich sile a radikálnosti. (…) Mohlo by byť väčšie a krajšie dobrodružstvo ako toto?“
