Slovo života
„V tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.“ (Jak 1, 21)
Slovo na tento mesiac pochádza z textu, ktorý je pripisovaný Jakubovi, významnej osobnosti jeruzalemskej cirkvi. Upozorňuje kresťana na potrebný súlad medzi vierou a skutkami.
V úvodnej časti listu zdôrazňuje základnú podmienku: ak máme prijať Božie slovo, treba sa v prvom rade oslobodiť od všetkého zla, a potom sa nechať viesť týmto slovom, aby sme kráčali k plnej realizácii kresťanského povolania.
Božie slovo má totiž jedinečnú silu: ono tvorí, prináša plody dobra pre jednotlivca a spoločenstvo, vytvára láskyplné vzťahy medzi každým z nás a Bohom a medzi ľuďmi navzájom.
Jakub hovorí, že slovo už bolo do nás „zasiate“.
„V tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.“
Ako to? Istotne preto, lebo Boh už pri stvorení vyriekol jedno definitívne slovo: človek je jeho „obrazom“. Každé ľudské stvorenie je naozaj Božím „ty“, je povolané k bytiu preto, aby sa podieľalo na Božom živote lásky a spoločenstva.
Vďaka sviatosti krstu sú pokrstení včlenení do Krista, Božieho slova, ktoré vstúpilo do ľudských dejín.
Do každého človeka teda Boh vložil semeno svojho Slova, ktoré ho povoláva k dobru, spravodlivosti, darovaniu samého seba a ku spoločenstvu. Keď je s láskou prijímané a pestované vo svojej vlastnej „pôde“, je schopné oživovať a prinášať plody.
„V tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.“
Spoľahlivým miestom, kde k nám Boh hovorí, je Sväté písmo a pre kresťanov sú evanjeliá jeho zavŕšením. Jeho slovo treba prijímať láskyplným čítaním Písma, a keď podľa neho žijeme, môžeme vidieť jeho plody.
Boha môžeme počúvať aj v hĺbke nášho srdca, kde však často zažívame príval mnohých „hlasov“ a „slov“ vo forme sloganov, ponúkaných riešení či životných štýlov, a tiež aj obáv a strachu. Ako však rozpoznať Božie slovo a vytvoriť mu priestor, aby v nás mohlo žiť?
Treba odzbrojiť naše srdce a „vzdať sa“ Božiemu pozvaniu, aby sme mohli slobodne a s odvahou počúvať jeho hlas, často diskrétny a zo všetkých najjemnejší.
Žiada od nás, aby sme vyšli zo samých seba a vydali sa na dobrodružné cesty dialógu a stretnutí s ním a s ostatnými, pozýva nás na spoluprácu pri vytváraní krajšieho ľudstva, v ktorom sa budeme čoraz viac považovať za bratov a sestry.
„V tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.“
Božie slovo je naozaj schopné premeniť naše dni na príbeh vyslobodenia z temnoty osobného aj spoločenského zla. Očakáva však naše osobné a vedomé priľnutie, aj keď nedokonalé, krehké a stále na ceste.
Naše pocity a myšlienky sa tak budú čoraz viac pripodobňovať práve tým Ježišovým, posilní sa v nás viera a nádej v Božiu lásku a naše oči a náruč sa roztvoria pre potreby bratov a sestier.
Chiara Lubichová v roku 1992 poznamenala: „V Ježišovi sme videli hlbokú jednotu medzi jeho láskou k nebeskému Otcovi a láskou k ľuďom, svojim bratom a sestrám. Medzi jeho slovami a jeho životom bol plný súlad. A toto všetkých oslovovalo a priťahovalo. Aj my musíme byť takí. Ježišove slová musíme prijímať s detskou prostotou a realizovať ich v ich čistote a žiarivosti, v ich sile a radikálnosti, aby sme boli takými učeníkmi, akými nás on chce mať, čiže učeníkmi, ktorí sú takí istí ako ich učiteľ: takí istí Ježišovia rozsiati po svete. Mohlo by byť väčšie a krajšie dobrodružstvo ako toto?“
Myšlienka na mesiac
Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.
