Slovo života
„Velebí moja duša Pána.“ (Lk 1, 46)
V prvej kapitole svojho evanjelia nám Lukáš ponúka jedinú pasáž Nového zákona, v ktorej sú hlavnými postavami dve ženy, Mária a Alžbeta.
Alžbeta žila v dedine neďaleko Jeruzalema, asi 150 km od Nazareta. Hneď po tom, ako dostala od anjela zvesť, že sa stane matkou Ježiša (Lk 1,26-38), sa vydala na túto dlhú cestu k Alžbete. Nepoznáme podrobnosti z jej cesty, vieme len to, že sa ponáhľala do hôr. Prečo tam však išla?
Mária sa tam ide podeliť o svoju radosť s tou, ktorá rovnako ako ona dostala od Boha milosť očakávať syna, a takisto aby jej bola nablízku a pomáhala jej počas posledných mesiacov tehotenstva. Je to príbeh dvoch žien, dvoch neuveriteľných materstiev. Kto by ju mohol pochopiť lepšie ako Alžbeta a súčasne sa s ňou podeliť o túto skúsenosť. Z tohto stretnutia sa zrodil chválospev Magnifikat.
„Velebí moja duša Pána.“
„Jej slová sú vyjadrením veľkej lásky a živej radosti, čo vysvetľuje, prečo sa jej duša a život povznášajú v duchu. Mária nehovorí: Ja velebím Boha, ale moja duša; akoby chcela povedať: celý môj život a všetky moje zmysly sú akoby podopierané Božou láskou (…),“[1] píše Martin Luther vo svojom komentári k chválospevu Magnifikat.
Sloveso „velebiť“, uznávať veľkosť, odhaľuje pocit radosti vyvolaný zistením, že Boh je väčší, než by sa očakávalo. Táto radosť sa odráža v hlbokej pokore, hlbokom pocite vďačnosti a uznania.
Ako zdôrazňuje Ermes Ronchi, „Magnifikat je evanjelium Márie, jej dobrá zvesť, ktorá oslovuje všetky generácie.“ Dievča z Nazaretu desaťkrát vyjadruje, čo Pán vykonal[2]: „… zhliadol… ukázal silu… rozptýlil… povýšil… nakŕmil…, znie to ako nové desatoro, nových desať prikázaní, ktoré obracajú naruby logiku sveta.
Spontánne sa môžeme pýtať: Zachovali sme si v našom každodennom živote a modlitbe postoj žasnúť a obdivovať to, čo Boh vykonal a naďalej koná? Bez otvorenosti pre nové veci a jeho prekvapenia, bez úžasu, sa viera stáva unavenou modlitbou, ktorá postupne zhasína a stáva sa určitým spoločenským zvykom.[3]
„Velebí moja duša Pána.“
Máriin spev nie je len intímnou modlitbou chvály, ale prorockou chválou, vyznačuje sa neustálym odvolávaním sa na úryvky z Písma[4] a súčasne ukazuje smerovanie dejín podľa Božieho srdca. Chváliť ho znamená postaviť sa na stranu malých, veriť, že svet sa môže a musí zmeniť.
Slová tohto spevu nás pozývajú pochopiť Božie spásonosné pôsobenie v našich osobných aj spoločenských dejinách, počnúc vlastnou osobnou skúsenosťou až po všeobecnú, od prítomného okamihu až po nové nebesia a novú zem, ktoré sociálna revolúcia evanjelia otvára.
„Velebí moja duša Pána.“
Tieto slová vyzývajú aj nás, aby sme zo svojho života urobili živú chválu, aby sme každodenne vnímali „veľké veci“, aby sme pripojili svoj hlas k Máriinmu a spolu hlásali, že Boh je verný, jeho milosrdenstvo trvá z pokolenia na pokolenie a jeho kráľovstvo spravodlivosti a lásky sa už medzi nami napĺňa.
Chiara Lubichová zachytila tento revolučný rozmer Máriinho chválospevu v liste mladým: „Prečítajte si Magnifikat a nájdete v ňom prvú a najsilnejšiu stránku z kresťanskej sociálnej náuky. Kto a kedy ju v plnosti realizuje?“[5]
Otázka zostáva otvorená a je výzvou pre každého z nás. Božie pôsobenie by nemalo zostať ohraničené na intimitu srdca, musí sa prejaviť vo vzťahoch, v spoločnom živote, v osude budúcich generácií.
Spracovala Patrizia Mazzolová a tím Slova života.
[1] Martin Lutero, Commento al Magnificat, 1520, https://www.associazionealec.it/wp- content/uploads/2017/09/1.3-Lutero-testo-commentomagnificat.pdf.
[2] Ermes Ronchi, Magnificat, una finestra aperta sul futuro, Avvenire, 12. august 2021.
[3] Porov. Pápež František, Angelus, Rím, 4. júla 2021.
[4] Porov. Gérard Rossé, Il Vangelo di Luca, Città Nuova, 1992, s. 69.
[5] Detti Gen, Rím, Città Nuova, 1969, s. 57 (4. vydanie 1974).

Slovo života pre deti a tínedžerov
Myšlienka na mesiac
Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.





