Júl 2026: A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu.

„A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu.“ (Mt 13, 23)

Ježiš hovoril k veľkému zástupu na brehu Tiberiadskeho jazera v podobenstvách, keď sa však obrátil k učeníkom, vysvetlil im hlboký význam svojich slov.
Hlavnou postavou nášho príbehu je Božie slovo, prirovnané k malému a krehkému semienku. Kamene, tŕnie a vtáky mu môžu zabrániť, aby vyklíčilo, zakorenilo sa a prinieslo zrelé klasy, ale múdry rozsievač pozná jeho ohromujúcu životnú silu.
Prostredníctvom týchto obrazov Ježiš odhaľuje vzťah medzi človekom a Slovom, ktoré Boh hojne ponúka, sú však takí, ktorí Slovo prijímajú, a takí, ktorí ho z rôznych dôvodov nechávajú padnúť bez toho, aby prinieslo ovocie. V ľudskom srdci totiž povrchnosť a nadmerné materiálne starosti ohrozujú zázrak nadprirodzeného života, ktorý sám Boh túži zapáliť vo svojich stvoreniach.
Aj nás, podobne ako učeníkov, Ježiš pozýva vstúpiť do pokorného tajomstva Božej lásky a zároveň je každý z nás osobne oslovovaný rozhodnúť sa, akou „pôdou“ chce byť.

„A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu.“

Počúvať a chápať: zdá sa, že práve toto je tajomstvo, ktoré z nás robí úrodnú pôdu, kde semeno Slova môže prejaviť svoju silu a priniesť dobré ovocie.
Aká cenná je ochota počúvať: je to duchovný priestor, v ktorom môžeme urobiť miesto pre Boží život, ktorý nás vždy predchádza svojím milosrdenstvom a trpezlivosťou robotníka, ktorý pozná a rešpektuje obdobie dozrievania.
Božie slová, ako píše Chiara Lubichová, „osvecujú vnútorne nielen myseľ, ale celé bytie, lebo sú svetlom, láskou a životom. Dávajú pokoj – ten, ktorý Ježiš nazýva svojím: ,môj pokoj‘ – aj v okamihoch zmätku a úzkosti. Dávajú plnú radosť aj uprostred bolesti, ktorá niekedy sužuje dušu. Dávajú silu najmä vtedy, keď prichádza zúfalstvo alebo sklamanie. Oslobodzujú, lebo otvárajú cestu k Pravde. (…) Aj v nás sa musí zrodiť vášnivá láska k Božiemu slovu: pozorne ho prijímajme, keď nám ho hlásajú v kostoloch, keď ho čítame, študujeme a rozjímame nad ním… No predovšetkým sme povolaní podľa neho žiť. (…) Keď žijeme Ježišovo slovo, žijeme celé evanjelium, lebo v každom svojom slove sa nám daruje celý, prichádza on sám, aby v nás žil (…) a nahrádzal náš spôsob myslenia, chcenia a konania vo všetkých životných situáciách“[1].

„A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu.“

Wambil z Mexika hovorí: „Bol čas, keď som sa cítil uväznený v hlbokej jame. Bol som v násilníckom vzťahu, snažil som sa z toho dostať a všetko vyriešiť vlastnými silami. Pod vplyvom sociálnych médií a vonkajších šumov som často išiel za vecami, ktoré neviedla Božia ruka. Napriek všetkým mojim snahám som sa stále cítil prázdny a bez zmyslu. Vedel som, že láska je univerzálny jazyk. Keď som sa zapojil do dobrovoľníckych činností, našiel som naplnenie, ktoré mohlo prísť len od Boha. Časom som objavil miesto, kde môžem počúvať jeho slovo a rásť vo vzťahu s ním. Som za to hlboko vďačný.“
Aj keď sa cítime ako vyprahnutá a kamenistá pôda, samotné Slovo je účinné, vyjadruje to prorok Izaiáš: „Lebo ako spŕchne z neba dážď a sneh a nevráti sa ta, ale opojí zem, zúrodní ju, dá jej klíčiť, (…) tak bude moje slovo, ktoré mi vyjde z úst, nevráti sa ku mne naprázdno, ale urobí, čo som si želal, a vykoná, na čo som ho poslal.“ (Iz 55, 10-11).
Podporovaní touto nádejou, v časoch, keď prevláda strach a napätie, si pestujeme aj dôveru v ľudí, s ktorými prežívame svoj život. Veríme v ich schopnosť prinášať dobré ovocie vytváraním príležitostí na počúvanie a dialóg, aby sme spoločne kráčali k horizontom bratstva.

Spracovala Letizia Magriová a tím Slova života.

[1] Chiara Lubichová, Slovo života november 2003, tamtiež, Parole di Vita, red. Fabio Ciardi (Opere di Chiara Lubich 5), Rím, Città Nuova, 2017, s. 684-685.