K lepšiemu vzájomnému poznaniu volontárok z okolitých krajín prispel aj ich kongres v maďarskom meste Leányfal. Prinášame postrehy našej slovenskej účastníčky.
Tohto Medzinárodného kongresu sa zúčastnili volontárky z ôsmich krajín – domáce Maďarky, Srbky, Rumunky, Poľky, Rusky, Ukrajinky, jedna Češka a ja zo Slovenska; spolu 53 miestnych a 25 volontárok zo zahraničia. Kongres sa konal v dňoch 17. – 20. januára 2019. Podujatie sa uskutočnilo v duchovnom centre sv. Gerharda (Szent Gellért Lelkigyakorlatos Ház) v rekreačnej oblasti Leányfalu, asi 30 km od Budapešti. Priestory určené duchovným podujatiam boli bonusom istej intimity a vhodné na vzájomné otvorenie sa. Privítali sme aj skutočnosť, že objekt má samostatnú kaplnku, poskytujúcu priestor pre súkromnú adoráciu, modlitby, meditácie, ako i na sviatosť zmierenia.
Komunikačným jazykom bola maďarčina a taliančina, zabezpečený bol aj preklad do ruštiny. Duchovným leitmotívom stretnutia bola téma, v ktorej sa tohto roku prehlbujú všetci členovia Hnutia fokoláre: „Duch Svätý – duša Cirkvi a sveta“, od prezidentky Fokoláre Márie Emmaus Voceovej. Túto obsažnú tému sme mali ako meditáciu dva dni. Po nej vždy nasledovalo hlboké zdieľanie dojmov a skúseností so žitím týchto bodov charizmy jednoty.
Každý deň kongresu začínal „Myšlienkou na deň“. V priebehu programu sa predstavili volontárky z jednotlivých krajín, ale stretnutia v menších skupinkách počas programu nás zblížili viac ešte. Volontárky sa zoznámili s Chiariným pohľadom na jednotlivé kontinenty, pri ktorom sa inšpirovala farbami dúhy a dala im konkrétne charakteristiky. Hovorili sme o novom administratívnom usporiadaní Hnutia fokoláre, konkrétne o novom zoskupení postkomunistických krajín strednej a východnej Európy, ktoré v súvislosti s Chiarinou inšpiráciou voláme „Fialová zóna“. Jej epitétom je JEDNOTA a venovali sme tomu priestor aj prostredníctvom videa od Chiary. Detailne o súčasnom hľadaní a smerovania života v našich krajinách nám rozprávala maďarská fokolarínka Erzsébet Barnaová. V tejto téme sme pokračovali aj v skupinkách podľa vlastného výberu – vnútorná komunikácia, vonkajšia komunikácia, kolegamento a vydavateľstvo Nové mesto.
V štruktúre programu ma zaujali ďalšie konkrétne témy. Ženatý fokolarín Palkó Tóth nám hovoril na tému mystických skúseností Chiary Lubichovej z roku 1949. Citoval a komentoval krátke úryvky z jej zápiskov z tohto obdobia a tým sa vytvoril základ pre pokračovanie dialógu v menších skupinkách. Kňaz fokolarín Ferenc Tomka mal erudovanú prednášku s názvom Organizácia a charizma.
Keďže na budúci rok sa bude v Budapešti konať 52. Medzinárodný ekumenický kongres 2020, do programu bola zahrnutá aj detailná správa o jeho príprave a chystaných aktivitách. O podujatí, ktoré sa uskutoční v dňoch 13. – 20. septembra 2020 informoval jeden zo spoluorganizátorov o. Kornel Fábry. Ekumenický kongres, s tradíciou založenou v roku 1881 vo Francúzsku, vyvrcholí svätou omšou na Námestí hrdinov (Hősök tere) v Budapešti 20. septembra.
Program kongresu bol mimoriadne vyvážený, účastníčky mali dostatok priestoru aj na oddych a vzájomnú komunikáciu pri prechádzke popri Dunaji, počas prestávok alebo vydareného večera spoločenských hier i záverečného Farebného večera. Pohladením duše bol dokumentárny film o Svätom Otcovi Františkovi Autentický muž. Volontárky z Ruska, Ukrajiny a Slovenska mohli navyše navštíviť významné historické mestá Vyšehrad a Ostrihom.
Medzinárodný kongres volontárok 2019 v Leányfalu sa podľa slov účastníčok mimoriadne vydaril. Ježišova duchovná prítomnosť medzi nami otvorila naše srdcia Duchu Svätému a povzbudila nás vyjsť z ulity svojich sŕdc, oslobodiť sa od akýchkoľvek lipnutí a darovať sa druhým. Vzájomné zdieľanie poukázalo na dôležitosť „kultúry dávania“.
Kongres ukončili slová zodpovednej za volontárky v Maďarsku Andrey Haásovej: „Odovzdávam štafetu medzinárodného kongresu v r. 2020 ďalšej krajine“. Ktorá to bude? To ukáže čas.