Už niekoľko rokov sme túžili opäť prežiť naše ročné stretnutie spolu s českými volontárkami, ktoré od vzniku Hnutia fokoláre v bývalom Československu až po jeho rozdelenie na Českú republiku a Slovenskú republiku, boli našimi najbližšími spolusestrami. Preto sa v Poprade uskutočnil medzinárodný kongres volontárok zo Slovenska, Česka a Ukrajiny.
Tento rok sa nám naša túžba splnila. V jednom popradskom hoteli sa zišlo od 25. do 27. januára celkom 125 volontárok zo Slovenska, Českej republiky a Ukrajiny a tým náš kongres nadobudol medzinárodný charakter.
Stretnutiu predchádzal neformálne organizovaný spoločný výlet do Vysokých Tatier, kde sme v lone vysokohorskej prírody začali ladiť naše duše na kongres spojený aj s duchovnou obnovou.
Cieľom kongresu bolo vzájomne sa obohatiť výmenou životných skúseností v povolaní Božej dobrovoľníčky, ktorej úlohou je prinášať do spoločnosti, rodiny, mesta či farnosti kresťanské hodnoty a myšlienky zjednoteného sveta.
Hneď v prvý deň sme medzi nami privítali španielskeho psychológa fokolarína Iňakiho De Guerreru. Jeho prednáška bola zameraná na komunikáciu, dialóg, konflikt a vzájomnú lásku v kresťanskej komunite. Vysvetľoval medziiným, že nadprirodzenej láske, ktorá z nás utvorí ozajstnú rodinu, musí predchádzať skutočná, konkrétna ľudská láska založená na úcte a poznaní seba i druhého.
Na druhý deň sa nám srdce rozšírilo poznaním života v susedných krajinách. Maďarská fokolarínka Erzsébet Barnaová nám priblížila dynamiku života vo svojom fokoláre, ktoré je centrom Hnutia fokoláre v našich krajinách a sídli v Bratislave. Poobede sme si komunikovali konkrétne skúsenosti z nášho života. Michael Jurkovič nás prišiel zoznámiť s projektom „Mediálneho domu“ zastrešujúceho viaceré mediálne skutočnosti Hnutia fokoláre na Slovensku. Dievčatá Gen3 medzi nás pricestovali, aby nám predstavili svoje dva nové celosvetové projekty Stop hladu a Prorocká ekonómia. Večerné hodiny sme strávili sledovaním dokumentárneho filmu „Niečo naviac“. Protagonistkou je dievčatko s Downovým syndrómom Dorotka. Posolstvo tohto dokumentu otvorilo živý a hlboký rozhovor piamo s Dorotkinou mamou Vierkou, ktorá je jednou z nás.
Mottom kongresu bolo „Kde je láska, tam je Duch Svätý“ . Po jednej meditácií jedna z prítomných povedala: „Jedným z darov Ducha Svätého je aj túžba po svätosti – to som si doteraz hlboko neuvedomila. Musím prosiť Boha aj o svätosť, o moju osobnú, ale aj o tú kolektívnu svätosť medzi nami, a samozrejme i pre všetky volontárky a celé ľudstvo.“
Pocit jednej rodiny sme mali aj počas svätej omše, pretože spolu s volontárkami z Ukrajiny sme prosili za mier v tejto krajine.
Tento náš spoločný medzinárodný kongres sa ukončil veľmi pozitívne. Usilovali sme sa byť jedna pre druhú darom a preto veríme, že v tradícii spoločných kongresov a rozšírením sa na ďalšie susedné krajiny budeme zaiste pokračovať.
