Január 2019: Statočne vyhľadávaj spravodlivosť

„Statočne vyhľadávaj spravodlivosť.“ (Dt 16, 20)

Kniha Deuteronómium, Piata kniha Mojžišova, je zostavená ako zbierka rečí, ktoré Mojžiš predniesol na sklonku svojho života. V závere putovania Izraelitov do zasľúbenej zeme, ktorú z diaľky obdivoval a kam ich s odvahou viedol, pripomína novým generáciám Pánove zákony.

Táto kniha predstavuje Boží „zákon“ predovšetkým ako „slovo“ otca, ktorý sa stará o všetky svoje deti. Poskytuje tak svojmu ľudu životnú cestu, ktorá vedie k naplneniu zámeru zmluvy. Ak ju ľud bude verne zachovávať, avšak najmä z lásky a vďačnosti, a nie z obavy pred trestom, naďalej bude zakúšať Božiu blízkosť a ochranu. 

Jedným zo spôsobov, ako konkrétne napĺňať zmluvu prijatú od Boha ako dar, je dôsledné zachovávanie spravodlivosti. Veriaci ju napĺňa, keď si s vďačnosťou pripomína Božiu voľbu svojho ľudu a odmieta uctievať si kohokoľvek okrem svojho Pána. Napĺňa ju však aj vtedy, keď odmieta osobný prospech, ktorý zatemňuje svedomie pred potrebami chudobného.

„Statočne vyhľadávaj spravodlivosť.“

Každý deň vidíme mnoho neraz aj veľmi závažných neprávostí, ktoré sa dejú najmä na úkor tých najslabších, tých, čo žijú na okraji našej spoločnosti. Koľkí Kainovia sa dopúšťajú násilia na svojom bratovi či sestre!

Vykorenenie nerovností a zneužívaní patrí medzi základné požiadavky spravodlivosti, počínajúc vlastným srdcom a v oblasti nášho spoločenského života.

Boh však nevykonal svoju spravodlivosť tým, že zničil Kaina, ale sa postaral o jeho ochranu, aby sa vrátil na správnu cestu. Božia spravodlivosť spočíva v poskytnutí nového života.

Ako kresťania sme sa stretli s Ježišom. Svojimi slovami a skutkami, no najmä darom života a svetlom zmŕtvychvstania nám odkryl, že Božia spravodlivosť spočíva v jeho nekonečnej láske ku všetkým svojim deťom. 

V Ježišovi sa aj pre nás otvára cesta na uskutočňovanie a šírenie milosrdenstva a odpustenia, ktoré sú základom aj pre sociálnu spravodlivosť.

„Statočne vyhľadávaj spravodlivosť.“

Tento verš bol vybraný na slávenie Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý na severnej pologuli v roku 2019 prebieha od 18. do 25. januára. Ak aj my prijmeme toto slovo, môžeme sa zapojiť do hľadania ciest k uzmiereniu predovšetkým medzi kresťanmi. Keď potom budeme v službe pre všetkých, účinne prispejeme k uzdraveniu rán, ktoré spôsobila nespravodlivosť.

Toto sa už niekoľko rokov potvrdzuje kresťanom z rôznych cirkví, ktorí sa spoločne venujú väzňom v Palerme. Pri zrode tejto iniciatívy stál Salvatore, člen evanjelického združenia. „Uvedomil som si duchovné a ľudské potreby týchto našich bratov. Mnohí z nich nemali príbuzných, ktorí by boli schopní im pomáhať. S dôverou v Boha som o tom hovoril s bratmi z mojej aj z iných cirkví.“ Kristína z Anglikánskej cirkvi dopĺňa: „Možnosť pomáhať týmto núdznym bratom nás napĺňa šťastím, lebo je konkrétnym uskutočňovaním prozreteľnosti Boha, ktorý si praje, aby sa jeho láska prostredníctvom nás dostávala ku všetkým.“ Nuncia, katolíčka, hovorí: „Videli sme v tom príležitosť nielen pomáhať bratom v núdzi, ale takisto prispieť k ohlasovaniu Ježiša aj prostredníctvom malých materiálnych vecí.

Je to uskutočňovanie toho, o čom Chiara Lubichová hovorila na ekumenickom stretnutí v roku 1998 v evanjelickom Kostole svätej Anny v Augsburgu:

„(…) Ak sa my kresťania obzrieme za svojou minulosťou (…), nevyhneme sa bolestnému konštatovaniu, ako často bola sledom nepochopení, hádok a bojov. Iste, vinou historických, kultúrnych, politických, zemepisných či sociálnych… okolností, ale aj preto, lebo sa medzi kresťanmi vytrácal pre nich typický zjednocujúci prvok – láska. 

Ekumenické pôsobenie bude skutočne plodné úmerne tomu, ako tí, čo sa mu venujú, budú vidieť v ukrižovanom a opustenom Kristovi, ktorý sa znovu odovzdal Otcovi, kľúč na pochopenie každej nejednoty a na obnovenie jednoty (…). A život v jednote má jeden dôsledok (…). Prináša medzi ľudí a do spoločenstva Ježišovu prítomnosť. Ježiš povedal: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18, 20). Ježiš medzi katolíkom a evanjelikom, ktorí sa milujú, medzi anglikánmi a pravoslávnymi, medzi arménkou a reformovanou, ktoré sa milujú. Koľký pokoj a koľko svetla to prináša pre priamu ekumenickú cestu!“

Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.