Slovo života
„Ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom.“ (Gal 5, 18)
Apoštol Pavol napísal list kresťanom v Galácii (oblasť v dnešnom tureckom vnútrozemí), ktorým on sám zvestoval evanjelium a veľmi mu na nich záležalo.
Niektorí členovia tohto spoločenstva považovali za nutné, aby kresťania zachovávali všetky nariadenia Mojžišovho zákona, lebo tak sa zapáčia Bohu a dosiahnu spásu.
Pavol však vyhlasuje, že už nie sme „pod zákonom,“ pretože sám Ježiš, Boží Syn a Spasiteľ ľudstva, sa svojou smrťou a zmŕtvychvstaním stal pre všetkých cestou k Otcovi. Viera v neho otvára naše srdce pôsobeniu samotného Božieho Ducha, ktorý nás vedie a sprevádza na životných cestách.
Podľa Pavla nejde teda o „nezachovávanie zákona“, ale skôr o jeho zavŕšenie, o jeho najzákladnejšiu podstatu: nechať sa viesť Duchom.
Len pár riadkov predtým totiž Pavol píše: „Veď celý zákon sa spĺňa v jedinom slove, v tomto: ,Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!‘“ (Gal 5, 14).
V kresťanskej láske k Bohu a k blížnemu skutočne nachádzame slobodu a zodpovednosť Božích detí: podľa Kristovho príkladu sme povolaní milovať všetkých, milovať ako prví, milovať druhého ako seba samého, dokonca aj toho, koho považujeme za nepriateľa.
„Ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom.“
Láska pochádzajúca od Boha nás pobáda byť zodpovednými osobami v rodine, v práci a vo všetkých našich prostrediach. Sme povolaní vytvárať vzťahy na základe pokoja, spravodlivosti a zákonnosti.
Zákon lásky je najpevnejším základom nášho sociálneho správania sa. Tak ako o tom hovorí aj Mária: „Učím na predmestí Paríža, v znevýhodnenej oblasti a s mnohonárodnostnou školskou mládežou. Robím interdisciplinárne projekty zamerané na prácu v skupine, na život v duchu bratstva medzi kolegami a na dosiahnutie vierohodnosti pri predkladaní takéhoto modelu žiakom. Naučila som sa neočakávať rýchle výsledky, aj keď sa žiak nemení. Dôležité je naďalej v neho veriť a sprevádzať ho, doceniť a povzbudzovať. Niekedy mám pocit, že som nedokázala nič zmeniť, inokedy mám zas hmatateľný dôkaz, že vybudované vzťahy prinášajú ovocie, ako sa to prihodilo aj s jednou mojou žiačkou, ktorá sa na hodinách konštruktívne nezapájala. S pokojom a s istotou som jej vysvetlila, že ak chceme žiť v harmónii, každý musí robiť svoju časť. Neskôr mi napísala: ,Mrzí ma moje správanie, už sa to nestane. Viem, že vy od nás očakávate konkrétne skutky a nie slová a chcem sa zapojiť v tomto zmysle. Vy ste osoba, ktorá nám žiakom odovzdáva správne hodnoty a vôľu niečo dokázať.‘“
„Ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom.“
Žiť v láske to nie je jednoducho plod nášho úsilia. Dostali sme do daru Ducha, ktorého môžeme kedykoľvek požiadať o silu, aby sme boli postupne čoraz slobodnejší od otroctva egoizmu a žili v láske.
Chiara Lubichová píše: „Pre nás je hybnou silou láska, ona nám vnuká, ako reagovať na situácie a pri rozhodnutiach, ktoré stoja pred nami. Láska nás učí rozlišovať: toto je dobré, tak to spravím; toto je zlé, tak to neurobím. Práve láska nás pobáda konať tak, aby sme hľadali dobro druhého. Nevedie nás niečo zvonka, ale tento princíp nového života, ktorý Duch vložil do nášho vnútra. Naše sily, srdce, rozum, všetky naše schopnosti môžu ,byť vedené Duchom‘, pretože už budú zjednotené láskou a úplne poskytnuté k dispozícii Božiemu plánu s nami a so spoločnosťou. Sme slobodní milovať.“
