Júl 2018: Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti

„Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ (2 Kor 12, 9)

Vo svojom druhom liste pre spoločenstvo v Korinte apoštol Pavol reaguje na tých, čo spochybňovali jeho oprávnenie na apoštolskú činnosť. Neobraňuje sa však vymenúvaním vlastných zásluh alebo úspechov. Práve naopak, poukazuje na diela, ktoré Boh vykonal v ňom a skrze neho.

Pavol sa zmienil o jednej mystickej skúsenosti, o hlbokom vzťahu s Bohom, aby sa hneď nato podelil so svojím utrpením spôsobovaným „ostňom“, ktorý ho trýzni. Nevysvetľuje bližšie, o čo ide, ale zrejmé je, že ide o vážnu ťažkosť, ktorá by mohla obmedzovať jeho evanjelizačné poslanie. Preto sa zdôveruje, že požiadal Boha, aby ho zbavil tejto prekážky, no odpoveď, ktorú dostal od samotného Boha, je šokujúca:

„Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“

Všetci stále zakúšame, aké sú vratké naše i cudzie fyzické, psychologické i duchovné schopnosti, a vidíme, ako často si ľudstvo navôkol zúfa a ako trpí. Cítime sa slabí a neschopní či už riešiť alebo aspoň čeliť týmto ťažkostiam a obmedzujeme sa aspoň na to, aby sme nikomu neubližovali.

Táto Pavlova skúsenosť nám však otvára novú perspektívu: keď si našu slabosť uvedomíme a prijmeme ju, môžeme sa plne zveriť do náruče Otca, ktorý nás miluje takých, akí sme, a ktorý nám chce pomáhať na našej ceste. V liste totiž Pavol ďalej hovorí: „Lebo keď som slabý, vtedy som silný.“

Chiara Lubichová k tomu napísala: „… Náš rozum sa búri proti takýmto slovám, vidí v nich zjavný rozpor alebo aspoň smiešne protirečenie. Ono však vyjadruje jednu z najvyšších právd kresťanskej viery. Ježiš nám ju vysvetľuje svojím životom a predovšetkým svojou smrťou. Kedy naplnil poslanie, ktoré mu zveril Otec? Kedy vykúpil ľudstvo? Kedy zvíťazil nad hriechom? Keď zničený zomrel na kríži, keď vykríkol: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Ježiš bol najsilnejší práve vtedy, keď bol najslabší. Ježiš mohol položiť základy nového Božieho ľudu iba svojím kázaním, alebo pridaním nejakého zázraku, či nejakým zvláštnym skutkom. No on to tak neurobil. Neurobil to tak preto, lebo Cirkev je Božím dielom a len v bolesti a jedine vďaka bolesti vykvitajú Božie diela. Čiže práve v našej slabosti a pri skúsenosti s vlastnou krehkosťou sa naskytá jedinečná príležitosť zakúsiť moc Krista, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych. (…)”

„Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“

V tomto je paradox evanjelia: tichým sľubuje, že budú dedičmi zeme. Mária napríklad vo svojom chválospeve Magnifikat velebí Pánovu moc, ktorá sa môže v plnosti a rozhodujúcim spôsobom prejaviť práve v malosti a bezhraničnej dôvere v Božie pôsobenie tak v osobných udalostiach, ako aj v dejinách celého ľudstva.

V poznámkach k tejto Pavlovej skúsenosti Chiara ešte odporúča: „(…) možnosť, pre ktorú sa my kresťania máme rozhodnúť, je pravým opakom rozhodnutí, ktoré sa bežne prijímajú. Tu ideme skutočne proti prúdu. Svetské zameranie života hľadá zväčša úspech, moc, prestíž… Pavol nám, naopak, hovorí, že sa máme chváliť slabosťami. (…) Dôverujme Bohu. Na našej slabosti, na našom nič bude konať on. A keď bude pôsobiť Boh, môžeme si byť istí, že diela, ktoré vykoná, budú mať hodnotu, budú vyžarovať trvalé dobro a budú odpoveďou na skutočné potreby jednotlivcov aj spoločenstva.“

Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.