Slovo života
„Všetky končiny zeme uvidia spásu nášho Boha.“ (Iz 52, 10)
Keď bol izraelský národ odvlečený do babylonského zajatia, stratil všetko: svoju zem, kráľa aj chrám a tým aj možnosť prinášať obetu Bohu, ktorý ich kedysi vyslobodil z Egypta.
A zrazu zaznieva hlas proroka s úžasným posolstvom: Je čas vrátiť sa domov. Boh opäť zasiahne svojou mocou a privedie Izraelitov cez púšť späť do Jeruzalema. A svedkami tohto veľkého činu budú všetky národy sveta:
„Všetky končiny zeme uvidia spásu nášho Boha.“
Aj dnes sú správy plné alarmujúcich udalostí: ľudia, ktorí prichádzajú o prácu, zdravie, bezpečie a dôstojnosť; najmä mladí riskujú svoju budúcnosť pre vojny, chudobu spôsobenú klimatickými zmenami v ich krajinách; celé národy prichádzajú o svoju zem, mier i slobodu.
Je to tragický obraz celého sveta, ktorý berie dych a zatemňuje perspektívu. Kto nás zachráni pred zničením toho, čo sme si mysleli, že je naše? Zdá sa, že niet dôvodu dúfať. A predsa, prorokovo posolstvo platí aj pre nás:
„Všetky končiny zeme uvidia spásu nášho Boha.“
Jeho slovo nám odhaľuje Božie pôsobenie v dejinách – osobných aj spoločenských – a pozýva nás otvoriť oči pre znamenia tohto plánu spásy. Už teraz pôsobí: v učiteľkinom zápale pre vzdelanie, podnikateľovej poctivosti, čestnosti správcu, vo vernosti manželov, v objatí dieťaťa, nehe ošetrovateľa, trpezlivosti starej mamy, odvahe mužov a žien, ktorí sa pokojnou cestou postavia proti zločinu, či v spoločenstve ochotnom prijímať iných.
„Všetky končiny zeme uvidia spásu nášho Boha.“
Blížia sa Vianoce. V bezbrannej nevinnosti Dieťaťa môžeme znova spoznať trpezlivú a milosrdnú prítomnosť Boha v ľudských dejinách a dosvedčiť ju našimi rozhodnutiami, ktoré idú proti prúdu:
„(…) svetu, ako je ten náš, kde sa ospravedlňuje boj, kde platí zákon silnejšieho, prefíkanejšieho, bezohľadného, a kde je často všetko ochromené materializmom a sebectvom, je odpoveďou láska k blížnemu. Toto je liek, ktorý ho môže uzdraviť. (…) Je to akoby príval Božieho tepla, ktoré sa šíri, vyžaruje a preniká do vzťahov medzi ľuďmi, medzi skupinami a postupne premieňa spoločnosť.“[1]
Tak ako pre Izraelský ľud, aj pre nás je teraz čas vydať sa na cestu, je to vhodná príležitosť urobiť rozhodný krok k tým, ktorí čakajú na prejav blízkosti a starostlivosti: či už sú to mladí alebo starí, chudobní alebo migranti, nezamestnaní, bezdomovci, chorí alebo väzni. Všetkým môžeme priniesť svedectvo o nežnej, ale účinnej prítomnosti Božej lásky medzi nami.
Hranice, ktoré dnes treba prekročiť s týmto posolstvom nádeje, sú nielen geografické – tie sa príliš často menia na múry alebo bolestné frontové línie –, ale aj kultúrne a existenciálne. A k prekonaniu agresivity, osamelosti a vylúčenia môžu prispieť aj digitálne spoločenstvá, v ktorých je aktívna predovšetkým mládež.
Ako píše konžský básnik Henri Boukoulou: „(…) Ó, božská nádej! Uprostred zúfalého vzlyku vetra sa črtajú prvé verše najkrajšej poémy lásky. A zajtrajšok je šancou!“[2]
Spracovala Letizia Magriová a tím Slova života.
[1] Ch. Lubichová, Parola di Vita maggio 1985, tamtiež, Parole di Vita, red. Fabio Ciardi (Opere di Chiara Lubich 5), Roma, Città Nuova, 2017, s. 323-324.
[2] Porov. AA.VV. Poeti Africani Anti-Apartheid, I. zv., Milano, Edizioni dell’Arco, 2003.
Slovo života pre deti a tínedžerov
Myšlienka na mesiac
Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.
