Júl 2020: Každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra, i matka.

„Každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra, i matka.“  (Mt 12, 50)

Evanjelium podľa Matúša opisuje jednu udalosť z Ježišovho života, ktorá sa ani nezdá veľmi dôležitá: jeho matka a príbuzní sa vybrali do Kafarnauma, kde sa pri ohlasovaní lásky Otca nachádzal spolu so svojimi učeníkmi. Chceli ho navštíviť a porozprávať sa s ním a zrejme mali za sebou dlhú cestu. Nevošli tam, kde bol Ježiš, ale poslali mu odkaz. „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú sa s tebou rozprávať.“

Rodinné vzťahy boli v izraelskom národe iste veľmi dôležitým prvkom: samotný národ sa považoval za Božieho „syna“, dediča jeho prisľúbení a jeho príslušníci sa považovali za „bratov“.

Ježiš však prišiel s neočakávaným postojom, slávnostným gestom ukázal na učeníkov a povedal:

„Každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra, i matka.“

Ježiš tu zjavuje nové hľadisko: ktokoľvek sa môže cítiť súčasťou tejto rodiny, ak sa snaží spoznávať a plniť vôľu jediného Otca.

Ktokoľvek: dospelý alebo dieťa, muž alebo žena, zdravý alebo chorý, z tej či onej kultúry alebo spoločenského postavenia. Ktokoľvek: každý človek v sebe nesie Boží obraz. Dokonca každý človek stojí osobne priamo pred Bohom a môže sa s ním zoznámiť a nadviazať priateľstvo.

Ktokoľvek teda môže plniť Božiu vôľu, ktorá spočíva v láske k Bohu a k bratovi. A ak milujeme, Ježiš nás považuje za svojich príbuzných, za svojich bratov a sestry. Je to naša najväčšia príležitosť, ktorá nás prekvapí, no aj oslobodí od našej minulosti, od našich obáva vlastných schém. Pri takomto pohľade môžu byť aj naše obmedzenia a nedokonalosti odrazovým mostíkom k sebarealizácii. Vo všetkom postrehneme výraznú kvalitatívnu zmenu.

„Každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra, i matka.“

Istým spôsobom sa dokonca môžeme stať akoby Ježišovou matkou. Tak ako sa Mária dala k dispozícii Bohu od okamihu zvestovania až po Kalváriu a zrod Cirkvi, takisto aj každý z nás môže dať v sebe zrod Ježišovi, keď žijeme podľa evanjelia, vo vzájomnej láske a prispievame k vytváraniu Ježišovej prítomnosti v spoločenstve.

V tomto duchu sa Chiara Lubichová prihovorila k tým, ktorí chcú žiť podľa Slova života, s výzvou: „,Buďte rodinou‘. Sú medzi vami osoby, ktoré prechádzajú duchovnými alebo morálnymi skúškami? Usilujte sa im porozumieť viac než matka, prinášajte im svetlo slovom a či príkladom. Nedopustite, aby neboli obklopení rodinným teplom a neprestajne ho znásobujte. Trpia niektorí spomedzi vás fyzicky? Nech sú vašimi najmilšími bratmi. […] Nikdy nedajte prednosť žiadnej činnosti akéhokoľvek druhu […] pred rodinným duchom s osobami, s ktorými žijete. Kamkoľvek by ste šli prinášať Kristov ideál […], nemôžete urobiť nič lepšie, než to, že sa budete usilovať citlivo, rozvážne, avšak s rozhodnosťou vytvárať ducha rodiny. A ten je pokorný, dobroprajný, láskyplný, nenadúva sa […], je pravou láskou.“

„Každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra, i matka.“

Každý z nás môže v každodennom živote objaviť úlohu, ktorú mu Boh zveril pri budovaní veľkej ľudskej rodiny.

V sýrskom meste Homs sa v budove školy Gréckej pravoslávnej cirkvi nachádza školský klub detí, ktorý po vyučovaní navštevuje vyše 150 zväčša moslimských detí. Sandra, riaditeľka tohto zariadenia, hovorí: „Poskytujeme prívetivé prostredie a pomoc v rodinnej atmosfére založenej na dialógu a vysvetľovaní hodnôt. Pomáha nám pri tom skupina učiteľov a špecialistov. Mnoho detí je poznačených traumami a utrpením. Niektoré sú apatické, iné zas agresívne. Radi by sme u nich obnovili dôveru v samých seba aj k ostatným. Zatiaľ čo rodiny sú neraz kvôli vojne roztrieštené, medzi nami opäť nachádzajú vôľu a nádej začať znova.

Výrazná kvalitatívna zmena

Všetci sa môžeme cítiť súčasťou veľkej rodiny, ak sa snažíme považovať za bratov, za seberovných, za ľudské bytosti s rovnakou dôstojnosťou.

Všetci, dospelí a deti, muži a ženy, zdraví a chorí, z tej či onej kultúry alebo spoločenského postavenia, každý človek v sebe nesie tento „znak“, ktorý ukazuje našu identitu. A nielen to. Každý človek je prvým partnerom druhému človeku, môže sa s ním zoznámiť, nadviazať priateľstvo.

Preto všetci môžeme prijať za svoje presvedčenie o univerzálnom bratstve. Je to naša najväčšia príležitosť, ktorá nás prekvapí, no aj oslobodí od našej minulosti, od našich obáv a vlastných schém. Pri takomto pohľade môžu byť aj naše obmedzenia a nedokonalosti odrazovým mostíkom k sebarealizácii. Bude to výrazná kvalitatívna zmena.

Takto sa Chiara Lubichová prihovorila k tým, ktorí chceli žiť podľa tohto návrhu: „Buďte rodinou! Sú medzi vami osoby, ktoré prechádzajú duchovnými alebo morálnymi skúškami? Usilujte sa im porozumieť viac než matka, prinášajte im svetlo slovom či príkladom. Nedopustite, aby im chýbalo rodinné teplo. Trpia niektorí spomedzi vás fyzicky? Nech sú vašimi najmilšími bratmi. Nikdy nedajte prednosť žiadnej činnosti akéhokoľvek druhu pred rodinným duchom s osobami, s ktorými žijete. Nemôžete urobiť nič lepšie než to, že sa budete usilovať citlivo, rozvážne, avšak s rozhodnosťou vytvárať ducha rodiny. Ten je pokorný, dobroprajný a nepýši sa, pretože je pravou láskou.“

Každý z nás môže v každodennom živote objaviť vlastnú úlohu pri budovaní veľkej ľudskej rodiny.

V sýrskom meste Homs v budove školy gréckej pravoslávnej cirkvi si po vyučovaní viac ako sto päťdesiat zväčša moslimských detí robí úlohy. Riaditeľka Sandra hovorí: „Prijímame ich a poskytujeme im prívetivé prostredie a pomoc v rodinnej atmosfére založenej na dialógu a pozdvihovaní hodnôt. Pomáha nám pritom skupina učiteľov a odborníkov. Mnoho detí je poznačených traumami a utrpením. Niektoré sú apatické, iné zas agresívne. Chceme v nich obnoviť dôveru v samých seba aj k ostatným. Rodiny sú zvyčajne kvôli vojne roztrieštené, ale tu, medzi nami môžu opäť nájsť vôľu a nádej začať odznova.“

Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.