Slovo života
„Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania.“ (Ef 4,4)
Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov[1] nás pozýva sústrediť svoju pozornosť hlavne na jednu tému, sv. Pavol ju uvádza vo svojom Liste Efezanom. V takzvaných listoch z väzenia sa na svojich adresátov obracia s nabádaním, aby prostredníctvom jednoty vydávali vierohodné svedectvo o svojej viere.
Táto jednota je založená na jedinej viere, jedinom duchu, jedinej nádeji a jedine jej prostredníctvom môžeme svedčiť o Kristovi ako o „tele“.
„Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania.“
Pavol nás vyzýva k nádeji. Čo je nádej a prečo sme povolaní žiť s nádejou? Nádej je výhonok, dar a úloha, sme povinní ju chrániť a pestovať, aby prinášala ovocie pre dobro všetkých. „Kresťanská nádej nám určuje ten náš úzky chodníček po hrebeni, po hranici, na ktorom od nás naše povolanie vyžaduje, aby sme si deň čo deň, hodinu za hodinou volili vernosť Božej vernosti voči nám.“[2]
Náš vnútorný hlas, naše povolanie byť kresťanmi nie je len záležitosťou medzi jednotlivcom a Bohom, je to „spoločné pozvanie“, čiže sme povolaní spoločne, je to povolanie k jednote tých, čo sa snažia žiť podľa evanjelia. V príhovoroch a spisoch Chiary Lubichovej často nachádzame výslovné odkazy na jednotu – charakteristický prvok jej spirituality: je to plod Ježišovej prítomnosti medzi nami. A táto prítomnosť je zdrojom hlbokého šťastia.
„Ak je jednota pre kresťana taká dôležitá, z toho vyplýva, že nič nie je vo väčšom rozpore s jeho povolaním ako jej zlyhanie. A proti jednote hrešíme vždy, keď podľahneme neprestajne sa opakujúcemu pokušeniu individualizmu, ktorý nás núti robiť veci na vlastnú päsť, nechať sa viesť vlastným úsudkom, osobným záujmom alebo prestížou, keď ignorujeme či dokonca pohŕdame druhými, ich potrebami a právami.“[3]
„Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania.“
V Guatemale je dialóg medzi príslušníkmi rôznych kresťanských cirkví veľmi aktívny. Ramiro nám napísal: „Spolu so skupinou ľudí z rôznych cirkví sme pripravili Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Do programu sme zaradili umelecké podujatie pripravené s mladými a tiež rôzne obrady vo viacerých kostoloch. Katolícka biskupská konferencia nás požiadala, aby sme v tejto skúsenosti pokračovali a pripravili aj stretnutie so skupinou katolíckych biskupov a ľudí z rôznych cirkví z celej Ameriky, ktorí sa zišli na stretnutí venovanom 1700. výročiu Nicejského koncilu. Okrem týchto aktivít veľmi silno prežívame jednotu medzi nami všetkými a ovocie, ktoré prináša: bratstvo, radosť, mier.“
Spracovala Patrizia Mazzolová a tím Slova života.
[1] Na severnej pologuli sa slávi od 18. do 25. januára a na južnej pologuli počas turíčneho týždňa. Texty tohtoročných modlitieb pripravila ekumenická skupina vedená Arménskou apoštolskou cirkvou.
[2] Madeleine Delbrêl, mnohými je považovaná za jednu z najvýznamnejších duchovných osôb 20. storočia. https://www.pasomv.it/files/bocc/madalein_del_brel_noi_spes.pdf.
[3] Chiara Lubichová, Slovo života júl 1985, tamtiež, Parole di Vita, editor Fabio Ciardi (Opere di Chiara Lubich 5), Rím, Città Nuova, 2017, s. 327.
Slovo života pre deti a tínedžerov
Myšlienka na mesiac
Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.
