Slovo života
„Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás!“ (1 Sol 5, 16-18)
Pavol písal list Solúnčanom v čase, keď ešte žili mnohí Ježišovi súčasníci, a tí ho videli, počúvali, stali sa svedkami tragédie jeho smrti, zažili úžas z jeho zmŕtvychvstania a neskôr nanebovstúpenia. Uvedomovali si stopu, ktorú zanechal Ježiš, a očakávali jeho skorý návrat. Pavol miloval solúnske spoločenstvo, bolo príkladné svojím životom, svedectvom a plodmi, preto im napísal tento list a zaprisahával ich, aby sa čítal všetkým (5, 27). Uvádza v ňom, aby dodržiavali jeho odporúčania a tak „napodobňovali nás i Pána“ (1, 6), a zhrnul ich slovami:
„Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás!“
Spoločným znakom týchto naliehavých výziev nie je len to, čo od nás Boh očakáva, ale aj kedy: nepretržite, vždy, stále.
Dá sa však radosť prikázať? Veď všetci vieme, ako na nás v živote doliehajú problémy a starosti, utrpenia a úzkosti, aké vyprahnuté a nevľúdne je sociálne prostredie. Pre Pavla však existuje motív, ktorý by mohol stále umožňovať „tú radosť”, na ktorú naráža. Obracia sa na kresťanov a odporúča im brať kresťanský život vážne, aby v nich Ježiš mohol žiť v tej plnosti, ktorú prisľúbil po svojom zmŕtvychvstaní. Niekedy to môžeme zakúsiť: on žije v tých, ktorí milujú, a ktokoľvek sa môže vydať cestou lásky, keď sa odpúta od seba, prejavuje nezištnú lásku k druhým, prijíma podporu priateľov a nestráca živú dôveru, že „láska všetko premôže“[1].
„Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás!“
Komunikácia medzi veriacimi z rôznych náboženstiev a ľuďmi rôznych presvedčení vedie k ešte hlbšiemu pochopeniu, že modlitba je hlboko ľudská činnosť; modlitba buduje človeka, povznáša ho.
A ako sa modliť nepretržite? Pravoslávny teológ Evdokimov píše: „… nestačí mať modlitbu, pravidlá, zvyky; treba sa stať modlitbou, byť vtelenou modlitbou, urobiť zo svojho života liturgiu, modliť sa s najbežnejšími každodennými vecami“[2]. A Chiara Lubichová zdôrazňuje: „Človek môže milovať (Boha) ako deti, so srdcom, ktoré Duch Svätý naplnil láskou a dôverou k svojmu Otcovi: táto dôvera vedie k častému rozhovoru s ním, vyrozprávame mu všetky svoje veci, svoje zámery, svoje plány.“[3]
Potom je tu tiež spôsob, ako sa stále modliť, ktorý je dostupný každému: zastavme sa pred každou činnosťou a sústreďme sa na úmysel slovami „Pre teba“. Je to jednoduchý úkon, no bude naše činnosti a celý náš život zvnútra premieňať na ustavičnú modlitbu.
„Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás!“
Pri všetkom vzdávajte vďaky. Je to postoj, ktorý slobodne a úprimne pramení z vďačnej lásky k tomu, kto je v tichosti oporou a sprievodcom jednotlivcov, národov, dejín aj vesmíru. S vďačnosťou voči ostatným, ktorí kráčajú s nami, a vďaka čomu si uvedomujeme, že nie sme sebestační.
Radovať sa, modliť sa a ďakovať, to sú tri činnosti, ktoré nás približujú k tomu, aby sme boli takí, akých nás vidí a chce Boh, a ktoré obohacujú náš vzťah s ním. V dôvere, že „sám Boh pokoja nás celých posvätí“.[4]
Takto sa pripravíme na hlbšie prežívanie vianočnej radosti, aby sme mohli robiť svet lepším, aby sme sa stali tvorcami pokoja v sebe, v domácnostiach, na pracoviskách aj vonku na námestiach. Pre dnešok nie je nič potrebnejšie a naliehavejšie.
Spracovala Victoria Gómezová a tím Slova života
[1] P. Vergilius Maro/Virgilio/Virgil, Ecloga X.69; hudobné spracovanie od Gen Rosso je na adr. https://music.apple.com/es/album/lamore-vince-tutto-single/1595294067
[2] P. Evdokimov, La preghiera di Gesù in La novità dello Spirito, Ed. Ancora, Miláno 1997.
[3] Chiara Lubichová, Conversazioni, Città Nuova, Rím 2019, s. 552.
[4] Porov. 1 Sol 5, 23.
Slovo života pre deti a tínedžerov
Myšlienka na mesiac
Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.
