Slovo života
„Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ (Mt 22, 21)
Ježiš vstupoval do Jeruzalema a ľudia ho vítali a oslavovali ako „Dávidovho syna“. Tento kráľovský titul dáva Matúšovo evanjelium Kristovi, ktorý prišiel ohlasovať blížiaci sa príchod Božieho kráľovstva.
Na tomto pozadí prebiehal jedinečný dialóg medzi Ježišom a skupinou ľudí, ktorí mu prišli položiť otázku. V skupine boli herodiáni aj farizeji, čiže dve zoskupenia s odlišnými názormi na moc rímskeho cisára: Ježiša sa pýtali, či podľa neho slobodno platiť dane cisárovi, alebo nie. Chceli ho prinútiť, aby sa postavil buď na stranu cisára, alebo proti nemu, lebo v oboch prípadoch by ho mali z čoho obviniť.
Ježiš však odpovedá otázkou, čia podobizeň je vyrazená na súdobej minci. Keďže išlo o podobizeň cisára, odpovedá:
„Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“
Čo však patrí cisárovi a čo Bohu?
Ježiš pripomína Boží primát: tak ako rímska minca nesie obraz cisára, tak aj každý človek nosí v sebe obraz Boží.
Aj samotná rabínska tradícia potvrdzuje, že každý človek je stvorený na Boží obraz[1], a ako príklad používa odtlačok podobizne na minciach: „Keď človek razí mince tým istým svojím razidlom, všetky sú rovnaké, ale kráľ kráľov, Svätý, ktorý nech je požehnaný, spravil každého človeka tým istým svojím razidlom ako prvého,no žiadny z nich nie je rovnaký ako jeho blížny.“[2]
Jedine Bohu môžeme teda odovzdať celého seba, jedine jemu patríme a jedine v ňom nachádzame slobodu a dôstojnosť. Žiadna ľudská moc si nemôže nárokovať takú istú oddanosť.
Ak existuje niekto, kto pozná Boha a môže nám pomôcť dať mu patričné miesto, tak je to práve Ježiš. Pre neho: „(…)milovať znamenalo plniť Otcovu vôľu, dať mu k dispozícii svoju myseľ, srdce, sily, svoj život: on sa celý odovzdal Otcovmu plánu s ním. Evanjelium nám ho ukazuje, ako je stále a úplne obrátený k Otcovi (…). To isté žiada aj od nás: milovať znamená plniť vôľu Milovaného, bez polovičatosti, celým svojím bytím. (…)V tomto sa od nás žiada tá najvyššia radikálnosť, pretože Bohu nemožno dať menej ako všetko: celé srdce, celú dušu, celú myseľ.“[3]
„Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“
Koľko ráz čelíme rôznym dilemám a ťažkým rozhodnutiam, pri ktorých hrozí, že sa poddáme pokušeniu hľadať čo najľahšie východisko. Aj Ježiš bol skúšaný a stál pred dvomi riešeniami podmienenými rozdielnymi ideológiami, no pre neho je všetko jasné: prioritou je príchod Božieho kráľovstva s láskou na prvom mieste.
Položme si pri tomto slove pár otázok: nie je naše srdce opantané popularitou, oslnivou kariérou; neobdivuje úspešných ľudí a rôznych influencerov? Nepripisujeme náhodou veciam miesto, ktoré patrí Bohu?
Ježiš svojou odpoveďou ponúka kvalitatívny skok a pozýva nás k vážnemu a hlbšiemu posudzovaniu nášho rebríčka hodnôt.
V hĺbke svojho svedomia môžeme počuť určitý hlas, často nenápadný a možno prehlušovaný inými hlasmi. Môžeme ho však rozpoznať: je to ten, ktorý nás nabáda, aby sme boli neúnavnými vyhľadávačmi bratských ciest, a ustavične nás povzbudzuje obnovovať túto voľbu aj za cenu toho, že pôjdeme proti prúdu.
Toto je podstatná činnosť pri budovaní základov skutočného dialógu s ostatnými, ktorý umožňuje spoločne nachádzať vhodné riešenia spletitých životných situácií. Neznamená to však vyhýbať sa osobnej zodpovednosti voči spoločnosti, ide skôr o ochotu ponúknuť sa do nezištnej služby pre spoločné dobro.
Dietrich Bonhoeffer bol pre občiansky odpor proti nacizmu uväznený a nakoniec popravený. Svojej snúbenici z väzenia napísal: „Nemám na mysli vieru, ktorá uteká od sveta, ale vieru, ktorá vo svete vytrvá, miluje a zostáva zemi verná napriek všetkým útrapám, ktoré nám spôsobuje. Naše manželstvo musí znamenať áno Božej zemi, musí v nás posilňovať odvahu pracovať a niečo na zemi vytvárať. Obávam sa, že kresťania, ktorí nepozbierajú viac odvahy, než byť na zemi len jednou nohou, budú len jednou nohou aj v nebi.“[4]
Spracovala Letizia Magriová a tím Slova života
[1]Porov.: Gen 1, 26.
[2]Mishnà Sanhedrin 4,5.
[3]Chiara Lubichová, Parola di Vita ottobre 2002, tamtiež, Parole di Vita, spracoval FabioCiardi (Opere di Chiara Lubich 5; Città Nuova, Rím 2017), s. 669-670.
[4]Dietrich Bonhoeffer, Maria von Wedemeyer, Lettereallafidanzata, Cela 92, Queriniana, Brescia 1992, 48.
Slovo života pre deti a tínedžerov
Myšlienka na mesiac
Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.
