December 2021: A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.

„A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ (Lk 1, 45)

Aj tento mesiac nám slovo života predkladá jedno blahoslavenstvo. Je to radostný a inšpirovaný pozdrav ženy, Alžbety, druhej žene, Márii, ktorá jej prišla pomáhať. Áno, lebo obidve očakávajú syna a obidve, ako hlboko veriace, prijali Božie slovo a zakúsili jeho tvorivú moc na svojej vlastnej malosti.

V Lukášovom evanjeliu je prvou blahoslavenou Mária, ktorá zakúsila radosť z najbližšieho kontaktu s Bohom. Týmto blahoslavenstvom evanjelista uvádza pohľad na vzťah medzi zvestovaným Božím slovom a vierou, ktorá prijíma, medzi Božou iniciatívou a jej slobodným akceptovaním zo strany človeka.

„A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“

Mária skutočne verí v „sľub daný Abrahámovi a jeho potomstvu naveky“.^[1] Je taká vyprázdnená od samej seba, pokorná a otvorená počúvaniu Slova, že samotné Božie slovo sa mohlo vteliť v jej lone a vstúpiť do dejín ľudstva.

Nikto nebude môcť zakúsiť Máriino panenské materstvo, ale všetci môžeme napodobňovať jej dôveru v Božiu lásku. Ak budeme s otvoreným srdcom prijímať Slovo a jeho prisľúbenia, môže sa vteliť aj v nás a spôsobiť, že náš život občanov, otcov a matiek, študentov, zamestnancov a politikov, mladých či starých, zdravých či chorých bude plodný.

A ak je naša viera neistá, ako sa to stalo Zachariášovi?^[2] Stále sa spoliehajme na Božie milosrdenstvo. Neprestane nás hľadať, kým aj my znova neobjavíme jeho vernosť a budeme mu blahorečiť.

„A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“

V tom istom hornatom kraji Svätej zeme, v časoch oveľa bližších k našim, iná hlboko veriaca matka učila svoje deti umeniu odpúšťať a viesť dialóg, tak ako sa to naučila v škole podľa evanjelia. Je to malý znak v tejto zemi, ktorá je kolískou civilizácie a od nepamäti hľadá mier a rovnováhu, a to aj medzi veriacimi rôznych náboženstiev. Margaret hovorí: „Keď sme sa ako deti cítili urazené niektorými odmietavými prejavmi zo strany iných detí od susedov, matka nám povedala: ,Pozvite tie deti k nám‘; sama im dala z čerstvo upečených chlebov, aby ich vzali k nim domov. Odvtedy sme si s týmito ľuďmi vybudovali priateľské vzťahy.“^[3]

Aj Chiara Lubichová nás podporuje v takejto odvážnej viere: „Mária je, po Ježišovi, osobou, ktorá vedela najlepšie a najdokonalejšie povedať Bohu ,áno‘. Najmä v tom spočíva jej svätosť a veľkosť. A tak ako je Ježiš Slovom, vteleným Slovom, Mária je vďaka svojej viere v Slovo žitým Slovom, je však stvorením ako my, je taká istá ako my. (…) Čiže veriť spolu s Máriou, že všetky sľuby obsiahnuté v Ježišovom slove sa uskutočnia, a v prípade potreby čeliť, podobne ako Mária, riziku absurdity, ktorá je v ňom niekedy obsiahnutá. Veci veľké aj malé, ale vždy úžasné, sa stávajú tým, ktorí veria v Slovo. Príbehy, čo to dosvedčujú, by naplnili celé knihy. (…) Keď sa v každodennom živote pri čítaní Svätého písma stretávame s Božím slovom, otvorme svoje srdce počúvaniu s vierou, že to, čo od nás Ježiš požaduje a čo sľubuje, sa aj stane. Nebude dlho trvať a zistíme, (…) že on plní svoje sľuby.“[4]

„A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“

V tomto období prípravy na Vianoce majme na pamäti Ježišov prekvapivý prísľub, že bude prítomný medzi tými, čo prijmú a budú žiť podľa prikázania vzájomnej lásky. „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“^[5]

Nech sa s vierou v tento prísľub už dnes znova začne rodiť Ježiš v našich domovoch a na uliciach vďaka vzájomnej prívetivosti, hlbokému počúvaniu jeden druhého, vďaka takým bratským objatiam, ako bolo to Máriino s Alžbetou.

^[1] Porov. Lk 1, 55

^[2] Porov. Lk 1, 5-25; 67-79.

^[3] Porov.: cittanuovatv – Rozhovor s Margaret Karramovou.

^[4] Chiara Lubichová, Slovo života na december 1999, tamtiež, Parole di Vita, zostavil Fabio Ciardi (Opere di Chiara Lubich 5; Città Nuova, Roma , 2017), s. 611-612.

^[5] Porov. Mt 18, 20.

Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.