Featured Slider Slovo života

November 2021: Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.

Slovo života

„Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.“ (Mt 5, 9)

Matúšovo evanjelium písal kresťan pochádzajúci z vtedajšieho židovského prostredia, takže obsahuje množstvo výrazov, ktoré sú typické pre túto kultúrnu a náboženskú tradíciu.

Piata kapitola predstavuje Ježiša ako nového Mojžiša, ktorý vystúpil na vrch, aby ohlásil najhlbšiu podstatu Božieho zákona: prikázanie lásky. Aby dodal svojmu učeniu slávnostný ráz, evanjelium opisuje, že sa posadil, čiže zaujal pozíciu učiteľa.

A nielen to: Ježiš aj ako prvý dosvedčuje to, čo ohlasuje. Výrazne to vystupuje do popredia, keď vyslovuje blahoslavenstvá, ktoré predstavujú jeho celoživotný program. V nich sa ukazuje radikálnosť kresťanskej lásky a jej plody, čiže požehnanie a plnosť radosti. Sú to skutočne blahoslavenstvá.

„Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.“

V Biblii pokoj, po hebrejsky shalom (šalom), označuje stav harmónie človeka so samým sebou, s Bohom a so svojím okolím, ešte aj dnes sa medzi ľuďmi používa ako pozdrav, ako prianie naplneného života. Pokoj je v prvom rade Božím darom, závisí však aj od našej odozvy.

Spomedzi všetkých blahoslavenstiev vyznieva práve toto ako najaktívnejšie, vyzýva nás zanechať ľahostajnosť, nevšímavosť a stať sa budovateľmi súladu – počnúc nami samotnými a naším okolím a zapojiť do toho svoj um, srdce aj ruky. Vyžaduje vôľu postarať sa o druhých, liečiť osobné aj spoločenské rany a traumy vyvolávané egoizmom, ktorý rozdeľuje, podporovať akékoľvek úsilie, ktoré ide v tomto smere.

Tak ako Ježiš, Boží Syn, ktorý naplnil svoje poslanie, keď dal na kríži svoj život za obnovenie spojenia medzi ľuďmi a Otcom a za prinavrátenie bratstva na zem. Preto ktokoľvek, kto je budovateľom pokoja, podobá sa Ježišovi, a tak ako on, je Božím synom.

„Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.“

Kráčajúc v Ježišových šľapajach, aj my môžeme každý deň premeniť na „deň pokoja“, v ktorom ustanú každodenné malé či veľké súboje, ktoré deň čo deň prebiehajú okolo nás. Pre uskutočnenie tohto sna je dôležité, aby sme budovali siete priateľstiev a solidarity, ponúkali svoju pomoc, no vedeli ju aj prijať.

Ako nám porozprávali Denisa a Alexander: „Keď sme sa spoznali, bolo nám spolu dobre. Vzali sme sa a začiatky boli krásne, aj vďaka narodeným deťom. Ako plynul čas, začali sa striedať výšky aj pády; neboli sme schopní viesť spolu žiadny rozhovor, akákoľvek téma bola podnetom na nepretržitú výmenu názorov. Rozhodli sme sa, že zostaneme spolu, no naďalej sme upadali do rovnakých chýb, výčitiek a svárov. Jedného dňa nám istí manželia navrhli účasť na programe zameranom na pomoc párom v ťažkostiach[1]. Stretli sme tam nielen odborne pripravených ľudí, ale jednu „rodinu rodín“, s nimi sme sa podelili o naše problémy a už sme neboli sami! Zažalo sa svetielko, no to bol len prvý krok. Keď sme už boli naspäť doma, vôbec to nebolo ľahké a občas ešte prichádzajú pády. Veľmi nám pomáha mať skutočne záujem jeden o druhého a byť schopní začínať znova a tiež udržiavanie kontaktu s týmito novými známymi, a tak napredujeme spoločne.

„Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.“

„Ježišov pokoj – ako hovorí Chiara Lubichová – od nás vyžaduje mať nové srdce a nové oči, aby sme milovali a vo všetkých videli ďalších kandidátov univerzálneho bratstva.“

Dodáva tiež: „Môžeme si položiť otázku: ,Aj v hašterivých susedoch z nášho bloku? Aj v kolegoch v práci, ktorí mi hádžu polená pod nohy? Aj v zástancoch inej politickej strany alebo mužstva nášho odvekého rivala? Dokonca aj u ľudí iného náboženského vyznania alebo národnosti, než je tá moja?‘ Áno, každý je môj brat a sestra. Pokoj začína práve tu, vo vzťahu, ktorý viem nadviazať s každým svojím blížnym. Igino Giordani napísal: ,Zlo sa rodí v srdci človeka, (…) aby sme odstránili nebezpečenstvo vojny, musíme odstrániť ducha agresie, využívania a egoizmu, z ktorého vojna pochádza: musíme obnoviť svedomie.‘[2] Svet sa zmení, ak sa zmeníme my a (…) budeme dávať do popredia predovšetkým to, čo nás spája. Tak môžeme prispievať k vytváraniu novej mentality pokoja a spoločne pracovať pre dobro ľudstva. (…) Nakoniec totiž zvíťazí láska, pretože je silnejšia ako čokoľvek iné. Skúsme tento mesiac žiť takto, buďme kvasom pre novú kultúru pokoja a spravodlivosti. Uvidíme, ako sa v nás a okolo nás rodí nové ľudstvo.“[3]

 

 

[1] Porov. 10 anni di „Percorsi di luce“ na https://www.focolare.org/famiglienuove.

[2] Igino Giordani, L’inutilità della guerra, Rím 20032, s. 111.

[3] Chiara Lubichová, Slovo života, január 2004, tamtiež, Parole di Vita, spracoval Fabio Ciardi (Opere di Chiara Lubich 5; Città Nuova, Rím 2017), s. 709-712.

Slovo života pre deti a tínedžerov

Slovo života pre deti

 

Myšlienka na mesiac

 

Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.