Január 2021: Ostaňte v mojej láske: prinesiete veľa ovocia.

„Ostaňte v mojej láske: prinesiete veľa ovocia.“ (porov. Jn 15, 5-9)

Kresťania patriaci do rôznych cirkví venujú každý rok spoločný čas^[1]  modlitbám, aby podľa Ježišovho priania spoločne prosili Otca o dar jednoty.

Ježiš ju chce preto, „aby svet uveril“ (Jn 17, 21): jednota mení svet, buduje spoločenstvo, bratstvo a solidaritu. Keďže je vo svojej podstate Božím darom, je nevyhnutné Otca o ňu vytrvalo a s dôverou prosiť.

Taká je aj skúsenosť skupiny, ktorá žije podľa slova života v Španielsku. Už niekoľko rokov, práve počas Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, pociťovali potrebu modliť sa za milosť jednoty a budovanie mostov. Margarita píše: „Kontaktovali sme zodpovedného za ekumenizmus v našej diecéze, potom kňazov, aj pravoslávneho kňaza a evanjelických pastorov. Zhromaždili sme sa najskôr v katolíckej a potom v pravoslávnej farnosti, aby sme sa modlili ako jednomyseľní kresťania. Naše kostoly sa pritom zakaždým naplnia radosťou prameniacou z Božej prítomnosti, pretože Boh otvára cesty k jednote.“

Na rok 2021 kláštorné spoločenstvo v Grandchamp^[2]  navrhlo ako svetlo na túto cestu veľmi vhodný citát z Evanjelia podľa Jána:

„Ostaňte v mojej láske: prinesiete veľa ovocia.“

Ide o naliehavé pozvanie žiť a pracovať v týchto mimoriadnych dňoch pre jednotu kresťanov, pokračovať v tom po celý rok a po celý život. Naše rozdelenia sú vážnou ranou a potrebujeme, aby sa zahojila. Prispieva k tomu predovšetkým Božie milosrdenstvo, a tiež naše úsilie vzájomne sa spoznávať, vážiť si jeden druhého a spoločne vydávať svedectvo o evanjeliu.

Týmito slovami nás Ježiš oboznamuje so spoľahlivými krokmi, ktoré treba napĺňať: predovšetkým „ostávať“ v jeho láske.

Bude potrebné upevniť náš osobný vzťah s ním, zveriť mu svoj život a veriť v jeho milosrdenstvo. Ježiš v skutočnosti s nami „ostáva“ vždy, verne.

Zároveň nás volá, aby sme sa rozhodne postavili za neho, aby sme tak ako on spravili zo svojho bytia dar pre Otca; navrhuje, aby sme ho napodobňovali v citlivom, veľkorysom a nezištnom plnení potrieb každého človeka, s ktorým prežívame menšiu alebo väčšiu časť svojho dňa, a tak prinášali „veľa ovocia“.

„Ostaňte v mojej láske: prinesiete veľa ovocia.“

Veľmi aktuálne rezonujú slová Chiary Lubichovej, ktoré zazneli v Ženeve v októbri 2002 pri oslavách Dňa reformácie^[3]: „[…] Ako len svet potrebuje lásku! […] (Ježiš) povedal, že svet spozná, že patríme jemu, a skrze nás, podľa vzájomnej lásky a jednoty, spozná jeho: ,Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať‘ (Jn 13, 35). […] Pochopili sme, že súčasná doba vyžaduje od každého z nás lásku, jednotu, spoločenstvo a solidaritu. A povoláva aj cirkvi k obnove po stáročia roztrieštenej jednoty. Nebo od nás požaduje takúto reformu reforiem; je prvým a nutným krokom k všeobecnému bratstvu so všetkými ostatnými ľuďmi na svete. Ak my budeme zjednotení, svet skutočne uverí. Zaznelo to z Ježišových úst: ,Aby všetci boli jedno (…), aby svet uveril‘ (porov. Jn 17, 21). Chce to Boh! […]. Nech nám teda dá milosť, ak aj nie vidieť to všetko uskutočnené, tak aspoň to pripravovať.“^[4]

^{[1] Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov sa na severnej pologuli slávi každý rok od 18. do 25. januára, na južnej pologuli býva v inom termíne v období sviatku Turíc.
[2]Pre bližšie informácie na: www.grandchamp.org.
[3] Deň Reformácie („Reformationstag“) sa každý rok slávi 31. októbra, na výročný deň, keď Martin Luther vyhlásil 95 téz. https://it.wikipedia.org/wiki/Giorno_della_Riforma.
[4] Chiara Lubichová, v L’unità, spracoval D. Falmi a F. Gillet, Città Nuova, Rím 2015, s. 87-88.}

Ostávať v láske prináša veľa ovocia

Mnohí ľudia rôzneho presvedčenia tvárou tvár určitej skutočnosti sa každý rok dohodnú, že budú spoločne pracovať pre jednotu ľudskej rodiny.

Jednota mení svet, buduje spoločenstvo, bratstvo a solidaritu. Taká je aj skúsenosť skupiny, ktorá v Španielsku žije MYŠLIENKU NA MESIAC. Už niekoľko rokov pociťovali potrebu angažovať sa za jednotu a budovanie mostov v rôznych oblastiach každodenného života.

Ide o naliehavé pozvanie žiť a pracovať v týchto mimoriadnych dňoch pre jednotu, pokračovať v tom po celý rok a po celý život. Naše rozdelenia sú vážnou ranou a potrebujeme, aby sa zahojili a to predovšetkým spolucítením a potom úsilím vzájomne sa spoznávať, vážiť si jeden druhého a spoločne vydávať svedectvo, že dialóg je možný.

Spoľahlivé kroky, ktoré treba napĺňať, sú predovšetkým „ostávať“ v láske a súčasne citlivo, veľkoryso a nezištne pristupovať ku každej osobe, s ktorou prežívame menšiu alebo väčšiu časť svojho dňa, a tak prinášať „veľa ovocia“.

Veľmi aktuálne rezonujú slová Chiary Lubichovej, ktoré zazneli v Ženeve v októbri 2002: (…) „Ako len svet potrebuje lásku! (…) Pochopili sme, že súčasná doba vyžaduje od každého z nás lásku, jednotu, spoločenstvo a solidaritu. A povoláva aj k obnove jednoty zranenej mnohými bolestnými situáciami.“

Letizia Magriová

Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.