Slovo života
„Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať.“ (Jn 13, 14)
Keď evanjelista Ján opisuje posledné hodiny strávené s Ježišom pred jeho smrťou, kladie do centra pozornosti umývanie nôh. V antických časoch na Blízkom východe to bol bežný prejav privítania a vykonával ho niektorý zo sluhov hosťovi, ktorý prišiel po prašných cestách.
Práve preto sa učeníci v prvej chvíli bránili a nechceli prijať toto gesto od svojho Učiteľa. No on nakoniec všetko vysvetlil:
„Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať.“
Touto veľmi význačnou udalosťou nám svätý Ján odhaľuje celé Ježišovo poslanie: on, Učiteľ a Pán, vstúpil do ľudských dejín, aby sa stretol s každým mužom a každou ženou, prišiel, aby nám slúžil a priviedol nás späť k stretnutiu s Otcom.
Ježiš sa deň čo deň počas celého svojho pozemského života stránil akéhokoľvek prejavu svojej majestátnosti a teraz sa pripravuje odovzdať svoj život na kríži. A práve v tejto chvíli odovzdáva svojim učeníkom ako svoje dedičstvo posolstvo, ktoré mu najviac leží na srdci:
„Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať.“
Je to jasné a jednoduché pozvanie, všetci ho môžeme pochopiť a ihneď uskutočňovať, v každej situácii, v každom spoločenskom či kultúrnom prostredí. Kresťania, ktorým je Božia láska zjavená skrze Ježišove slová a život, majú voči ostatným takpovediac „dlh“: majú napodobňovať Ježiša v prijímaní druhých a v službe bratom a sestrám, aby aj oni, až príde ich čas, mohli byť ohlasovateľmi Lásky. Tak ako Ježiš: najskôr konkrétny skutok lásky, ktorý následne doplnia priateľské slová nádeje.
A svedectvo bude o to účinnejšie, o čo viac budeme v duchu nezištnosti venovať svoju pozornosť chudobným a odmietať poklonkovanie tým, ktorí sú mocní alebo na výslní.
Aj v zložitých a tragických situáciách, ktoré sa nám vymykajú z rúk, je niečo, čo môžeme a musíme spraviť, a tak prispievať k „dobru“: umazať si ruky a neočakávať žiadnu odmenu, byť veľkorysí a konať zodpovedne.
Ježiš však žiada svedectvo lásky nielen od nás osobne v prostrediach, kde sa pohybujeme, ale aj od spoločenstva ako Božieho ľudu, pre ktoré je základným zákonom vzájomná láska.
„Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať.“
Po týchto slovách Ježiš pokračuje: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám. Keď to viete, ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte.“
Pri rozoberaní tejto evanjeliovej vety Chiara Lubichová napísala: „(…) ,Budete blahoslavení…‘ Vzájomná služba a vzájomná láska, ktorú Ježiš učí týmto prekvapivým gestom, je teda jedno z blahoslavenstiev, ktoré on učil. (…) Ako teda budeme tento mesiac žiť tieto slová? Napodobňovanie, ktoré Ježiš od nás požaduje, nespočíva v prostom opakovaní jeho skutkov, aj keď ich musíme mať stále pred sebou ako žiarivý neporovnateľný príklad. Napodobňovať Ježiša znamená pochopiť, že my kresťania máme zmysel, ak žijeme pre druhých, ak svoju existenciu chápeme ako službu bratom a sestrám, ak celý svoj život budujeme na tomto základe. Takto budeme uskutočňovať to, čo Ježišovi najviac leží na srdci. Vtedy pochopíme evanjelium. A budeme skutočne blažení.“
Slovo života pre deti a tínedžerov
Myšlienka na mesiac
Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.
