7. decembra 1943 povedala Chiara Lubichová Bohu bezpodmienečné áno a týmto jednoduchým ale revolučným gestom začalo dielo, čo i naďalej prináša život, pomáha a šíri kultúru.
Siedmeho decembra 1943 sa Chiara navždy odovzdala Bohu. Chlapcom vo fokoláre v 2002 povedala, že to chladné ráno pred 75 rokmi nemala v pláne nič zakladať: „Vydala som sa za Boha! Bola som pripravená na všetko.“
Dnes sú to viac ako dva milióny ľudí z najrôznejších kútov a kultúr, ktorých sa nejakým spôsobom dotkla jej spiritualita. Čo sa stane, keď niekoho na ceste životom postretne spiritualita Chiary Lubich? Práve toto sme sa opýtali Márie Celeste Mancusovej z Argentívy a Arthura Ngoya z Konga.
Mária Celeste, učiteľka: „Spoznala som ľudí z fokoláre počas vojenskej diktatúry vo svojej krajine: môjho dvadsaťtri ročného brata uniesli a zabili a rodina bola zdrvená bolesťou. Práve vtedy som stretla skupinu mladých z Hnutia, ktorí mi rozprávali o Ježišovom bolestnom výkriku na kríži, ku ktorému mohli pripojiť ten môj. Našla som silu odpustiť vrahom môjho brata a rozhodla som sa, že budem milovať všetkých tak, ako Ježiš. Rozhodla som sa, že sa stanem učiteľkou a učím mladých, ktorí si veľa vytrpeli nie len, aby som im dala nejaké kultúrne základy, ale tiež preto, aby som im prinavrátila dôstojnosť a rešpekt. Dnes sa už necítim len Brazílčankou z Latinskej Ameriky ale ako príslušníčka novej kultúry, ktorá vidí druhého a iného ako brata a ktorá pozerá na históriu ako na cestu k univerzálnemu bratstvu.“
Arthur, doktor: „Nedávno som stratil niekoľkých priateľov pri jednom nešťastí, pri ktorom som bol aj ja prítomný. Bol som zničený a bolo to práve vtedy, čo som počul rozprávať o Chiare, o tom ako ona spoznala Božiu lásku počas absurdnej druhej svetovej vojny a pochopil som: chcel som, aby aj môj život bol vedený evanjeliom. Preto som sa rozhodol, že nepristúpim na vydieranie, ktoré je tak rozšírené v mojej krajine a že budem ako lekár dávať na prvé miesto dobro pacientov. V roku 2007 nastal jeden z najťažších momentov môjho života: môj najstarší syn zomrel na následky nehody. Takáto udalosť sa v africkej kultúre vysvetľuje rôzne: niekto mi radil, aby som sa rozviedol, iný zmeniť prácu alebo odísť z krajiny… Len istota toho, čo ma naučila Chiara, teda že treba stále pokračovať a milovať, mi pomohlo prekonať túto skúšku a prinavrátiť do rodiny pokoj. Chcem poďakovať Chiare, že doniesla spiritualitu jednoty aj na africký kontinent.“
