Slovo života
„Nech sa všetko medzi vami deje v láske.“ (1 Kor 16, 14)[1]
Tento mesiac nás bude osvecovať a nech je svetlom pre naše nohy[2] slovo a skúsenosť apoštola Pavla.
Podobne ako kresťanom v Korinte aj nám podáva veľmi silný odkaz: srdcom evanjelia je láska, agapé, nezištná láska medzi bratmi.
Naše slovo života sa nachádza v závere tohto listu, apoštol v ňom veľmi často spomína lásku, vysvetľuje ju vo všetkých jej odtieňoch: láska je trpezlivá, dobrotivá, raduje sa z pravdy, nie je sebecká[3]…V kresťanskej komunite je takto prežívaná vzájomná láska balzamom na rozdelenia, ktoré spoločenstvo ustavične ohrozujú, je znakom nádeje pre celé ľudstvo.
„Nech sa všetko medzi vami deje v láske.“
Pozoruhodné je, ako nás Pavol v gréckom texte povzbudzuje konať „v láske“, akoby nás odkazoval na trvalú podmienku – prebývať v Bohu, ktorý je Láska.
Ako by sme sa mohli s takýmto postojom navzájom prijímať, aj každého iného človeka, keby sme si neuvedomovali, že Boh nás miluje ako prvý, a to aj v našich slabostiach?
Práve toto obnovené vedomie nám umožňuje otvárať sa druhým bez strachu, chápať ich potreby a stáť pri nich aj tak, že sa podelíme o materiálne a duchovné zdroje.
Pozrime sa, ako to robil Ježiš, on je naším vzorom.
On dával vždy ako prvý: (…) zdravie chorým, odpustenie hriešnikom, život nám všetkým. Proti egoistickému inštinktu hromadiť stavia štedrosť; proti zameraniu sa na vlastné potreby pozornosť k iným; proti kultúre vlastniť kultúru dávania. Nie je podstatné, či môžeme dať veľa alebo málo. Dôležité je, ako dávame, koľko lásky vkladáme aj do malého prejavu pozornosti voči druhému. (…) Podstatná je láska, pretože ona sa vie priblížiť k blížnemu, aj keby to bolo len s postojom vypočuť, či ochotou poslúžiť. Aké dôležité je (…) snažiť sa byť pri každom s láskou! Nájdeme priamu cestu, ako vstúpiť do jeho srdca a pozdvihnúť ho.“[4]
„Nech sa všetko medzi vami deje v láske.“
Toto slovo nás učí pristupovať k druhým s úctou, bez pretvárky, kreatívne, dávať priestor ich najhlbším túžbam, aby mohol každý poskytnúť svoj vlastný príspevok k spoločnému dobru.
Pomôže nám čo najlepšie zhodnotiť každú konkrétnu príležitosť v našom každodennom živote: (…) počnúc domácimi prácami či prácou na poli alebo v dielni, v kancelárii, pri školských povinnostiach až po zodpovednosti v občianskej, politickej a náboženskej sfére. Všetko sa môže zmeniť na pozornú a starostlivú službu.[5]
Len si predstavme tú mozaiku v jednoduchosti žitého evanjelia.
Istí rodičia píšu: „Keď nám ustarostená suseda povedala, že jej syn je vo väzení, súhlasili sme, že ho pôjdeme navštíviť. Deň pred návštevou sme sa postili s nádejou, že budeme mať milosť povedať mu správne veci. Neskôr sme zaplatili aj kauciu za jeho prepustenie.“[6]
Skupina mladých z mesta Buea v juhozápadnom Kamerune zorganizovala zbierku vecí a finančných prostriedkov na pomoc ľuďom utekajúcim pred vojnou v inej časti ich krajiny[7]. Navštívili človeka, ktorý počas úteku prišiel o ruku. Naučiť sa žiť s takýmto značným obmedzením bolo pre neho veľkou výzvou, nútilo ho to totiž radikálne meniť svoje návyky. „Povedal nám, že naša návšteva mu dala nádej, radosť a vieru. Pocítil cez nás Božiu lásku,“ opisuje Regina. A Marita dodáva: „Po tejto skúsenosti som naozaj presvedčená, že žiadny dar nie je príliš malý, ak je poskytnutý s láskou… Netreba nič inšie: láska dokáže pohnúť svetom. Zažime to!
Spracovala Letizia Magriová a tím Slova života
[1] Slovo života na tento mesiac je totožné s vetou, ktorú si vybrala skupina kresťanov z rôznych cirkví v Nemecku pre svoj život na celý tento rok.
[2] Porov. Ž 119 [118], 105.
[3] Porov. Kap. 13.
[4] Chiara Lubichová, Parola di Vita ottobre 2006, tamtiež, Parole di Vita, spracoval Fabio Ciardi (Opere di Chiara Lubich 5; Città Nuova, Rím 2017), s. 791-792.
[5] Tamtiež, s. 792.
[6] S. Pellegrini, G. Salerno e M. Caporale, Famiglie in azione. Un mosaico di vita, Città Nuova 2022, s.70-71.
[7] upravený text zo stránky: https://www.unitedworldproject.org/workshop/camerun-condividere-con-gli-sfollati/.
Slovo života pre deti a tínedžerov
Myšlienka na mesiac
Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.