Slovo života
„Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.“ (Mt 5, 7)
V Matúšovom evanjeliu je Reč na vrchu umiestnená hneď krátko po začiatku Ježišovho verejného pôsobenia. Vrch je vnímaný ako symbol nového vrchu Sinaj, na ktorom Kristus, nový Mojžiš, predkladá svoj „zákon“. V predchádzajúcej kapitole sa spomínajú veľké zástupy, ktoré začali nasledovať Ježiša, a on im adresoval svoje učenie. Tento príhovor však Ježiš predniesol učeníkom, rodiacemu sa spoločenstvu, tým, ktorí sa neskôr budú nazývať kresťanmi. Predstavuje v ňom „nebeské kráľovstvo“, ktoré je jadrom Ježišovho kázania[1], a blahoslavenstvá predstavujú jeho programový manifest, posolstvo spásy, „sú súhrnom celej blahozvesti, ktorá je zjavením spásonosnej Božej lásky“[2].
„Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.“
Čo je milosrdenstvo a kto je milosrdný? Celú citovanú vetu uvádza slovo „blahoslavení“[3], ktoré znamená šťastní, šťastliví, jeho ďalší význam je tiež byť požehnaný Bohom. V texte sa medzi deviatimi blahoslavenstvami nachádza uprostred nich. Blahoslavenstvá však nemajú predstavovať správanie, za ktoré príde odmena, ale sú tými najrýdzejšími príležitosťami, ako sa o čosi viac pripodobniť Bohu. Milosrdní sú najmä tí, ktorých srdce je naplnené láskou k nemu a k bratom a sestrám, konkrétnou láskou, ktorá sa skláňa k posledným, zabudnutým, chudobným, k tým, ktorí túto nezištnú lásku potrebujú: milosrdenstvo skutočne patrí medzi Božie vlastnosti[4]; Ježiš sám je milosrdenstvo.
„Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.“
Blahoslavenstvá pretvárajú a revolučne menia tie najbežnejšie princípy nášho myslenia, nie sú len slovami útechy, ale majú moc meniť srdce, sú schopné vytvárať nové ľudstvo, dodávajú účinnosť ohlasovaniu Slova. Blahoslavenstvo milosrdenstva musíme prežívať aj so sebou samým, uznať, že potrebujeme tú mimoriadnu, prekypujúcu a nesmiernu lásku, ktorú má Boh ku každému z nás.
Slovo milosrdenstvo[5] má pôvod v hebrejskom rehem, „lono“, a evokuje bezhraničné Božie milosrdenstvo, podobne ako spolucítenie matky so svojím dieťaťom. „Milosrdenstvo je láskou, ktorá nepozná mieru, hojnou, všeobecnou, konkrétnou. Láskou, ktorá sa snaží vytvárať vzájomnosť, čo je najvyšším cieľom milosrdenstva. (…) Ak sme teda pocítili akúkoľvek urážku alebo krivdu, odpúšťajme a odpustí sa i nám. Buďme to my, ktorí prví preukážeme dobrotivosť a prejavíme súcit! Aj keby sa to zdalo ťažké a tvrdé, položme si zoči-voči každému blížnemu otázku, ako by sa k nemu zachovala jeho matka. Je to myšlienka, ktorá nám uľahčí pochopiť Božie srdce a podľa neho žiť.“[6]
„Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.“
„Po dvoch rokoch manželstva sa naša dcéra a jej manžel rozhodli rozísť. Prijali sme ju naspäť u nás doma a vo chvíľach napätia sme sa ju snažili milovať svojou trpezlivosťou, odpúšťaním a s pochopením v srdci. Udržiavali sme si otvorený vzťah s ňou aj s jej manželom a predovšetkým sme sa snažili neposudzovať. Po troch mesiacoch počúvania, diskrétnej pomoci a premnohých modlitbách sa vrátili k spoločnému životu s novým vedomím, dôverou a nádejou.“[7]
Byť milosrdný je v skutočnosti viac, než prepáčiť alebo odpustiť. Znamená to mať veľké srdce, tešiť sa na to, že všetko zmažeme, že spálime všetko, čo by mohlo brániť nášmu vzťahu s druhými. Ježišova výzva na milosrdenstvo ponúka spôsob, ako sa opäť priblížiť k pôvodnému zámeru, aby sme sa mohli stať tým, prečo sme boli stvorení: byť na Boží obraz a podobu.
[1] Pozri Mt 4, 23 a 5, 19, 20.
[2] Chiara Lubichová, Slovo života november 2000, tamtiež, Parole di Vita, spracoval Fabio Ciardi (Opere di Chiara Lubich 5, Città Nuova, Rím 2017), s. 633.
[3] V gréčtine sa výraz makarios/i používa na vyjadrenie stavu blaženosti, šťastia ľudských bytostí, a tiež na označenie privilegovaného postavenia bohov oproti ľudským bytostiam.
[4] V hebrejčine výraz hesed vyjadruje nezištnú a vľúdnu lásku, ochotnú odpúšťať.
[5] Hebrejsky rahamim.
[6] Cit., Chiara Lubichová, Parola di Vita november 2000, s. 633-634.
[7] Skúsenosť je z webu www.focolare.org.
Slovo života pre deti a tínedžerov
Myšlienka na mesiac
Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.
