Slovo života
„Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.“ (Mt 24, 42)
V tomto úryvku Matúšovho evanjelia Ježiš pripravuje učeníkov na svoj konečný a neočakávaný príchod, ktorý ich prekvapí.
Aj v tom historickom období existovalo mnoho ťažkostí, vojen a najrozličnejšie utrpenia. Izraelský ľud videl nádej na ukončenie tohto slzavého údolia v Božom zásahu. Očakávanie preto nebolo obdobím strachu, ale skôr pozdvihnutia, veď išlo o okamih spásy.
Ježiš tu upriamuje našu pozornosť na jedno veľké tajomstvo – žiť dobre prítomný okamih, pretože keď sa on vráti, budeme zaujatí prácou a bežnými každodennými vecami, pri ktorých, príliš zabraní starosťami o zajtrajšok, neraz zabúdame na Boha.
„Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.“
Bdejte, táto výzva nabáda mať otvorené oči, zachytávať znamenia Božej prítomnosti v behu dejín i v každodennom živote a pomáhať nájsť cestu tým, čo žijú v tme.
Neistota vzhľadom na presný deň Ježišovho príchodu nastavuje kresťana do postoja ustavičného očakávania, povzbudzuje ho intenzívne žiť v prítomnom okamihu tým, že miluje dnešok, nie zajtrajšok – odpúšťaj teraz, nie potom, meň svoje okolie teraz, v danej chvíli, nie až keď sa nájde čas v preplnenom diári.
Pri meditovaní týchto slov Chiara Lubichová napísala: „Všimol si si, ako zväčša život nežiješ, ale len prežívaš v očakávaní určitého ,potom‘, v ktorom by malo prísť to ,pekné‘? Faktom je, že to ,pekné potom‘ má prísť, nie však to, ktoré ty očakávaš. Boží inštinkt ťa vedie k očakávaniu niekoho alebo niečoho, čo by ťa uspokojilo. Možno si to predstavuješ ako nejaký slávnostný deň, alebo viac voľného času, alebo nejaké výnimočné stretnutie, keď však tieto chvíle pominú, skončí alebo poklesne aj tvoje uspokojenie. Opäť sa ponoríš do každodennej monotónnosti bytia, ktoré nežiješ s presvedčením, ale stále v očakávaní čohosi. Pravdou však je, že medzi prvkami, z ktorých sa skladá aj tvoj život, je jeden, ktorému sa nikto nemôže vyhnúť – bude to stretnutie s Pánom, ktorý príde. Toto je to ,pekné‘, po ktorom podvedome túžiš, pretože si stvorený preto, aby si bol šťastný. A plné šťastie môže dať len On.“
„Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.“
Pán Ježiš na konci života každého z nás určite príde, no už teraz ho môžeme vidieť reálne prítomného v Eucharistii, ktorú slávime a prijímame, v jeho slove, ktoré počúvame a podľa neho žijeme, v každom bratovi a sestre, ktorých prijímame, a tiež v jeho hlase, ktorý počujeme vo svojom svedomí.
Aj dnes nám život predkladá množstvo výziev a my sa pýtame: „Kedy sa celé toto trápenie skončí?“
Nemôžeme pasívne čakať, že Pán zasiahne, každý okamih treba využiť na urýchlenie Božieho kráľovstva a jeho plánu všeobecného bratstva. Každý malý skutok z lásky, každá láskavosť, každý darovaný úsmev premieňa naše bytie na trvalé a plodné očakávanie.
Paco (Pako) je kaplánom v istej španielskej nemocnici, v ktorej veľkú časť pacientov tvoria starí ľudia neraz s vážnymi degeneratívnymi ochoreniami. Rozpráva: „Zaklopal som na dvere izby staršieho pacienta, ktorý sa často s krikom ozýval proti viere. Chvíľu som váhal, no chcel som mu priniesť svedectvo o Božej láske. Vstúpil som so svojím najkrajším úsmevom. Prívetivo som sa mu prihováril a vysvetľoval krásu sviatostí. Na otázku, či by ich chcel prijať, odpovedal: ,Pravdaže!‘ Vyspovedal sa, prijal Eucharistiu a pomazanie chorých. Pobudol som s ním ešte chvíľu, a keď som sa lúčil, bol pokojný a prítomná dcéra celá v úžase.“
Slovo života pre deti a tínedžerov
Myšlienka na mesiac
Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.
