Jún 2021: Nie každý, kto mi hovorí: ,Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.

„Nie každý, kto mi hovorí: ,Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 7, 21)

Táto veta z Matúšovho evanjelia je súčasťou záverečnej časti známej reči na vrchu. Po zvestovaní blahoslavenstiev v nej Ježiš pozýva svojich poslucháčov uvedomiť si láskyplnú Božiu blízkosť a usmerňuje ich, ako sa v dôsledku toho správať, čiže objaviť v Božej vôli najpriamejšiu cestu na dosiahnutie plného spoločenstva s ním v jeho kráľovstve.

„Nie každý, kto mi hovorí: ,Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“

Ale čo je vôľa Božia? Ako ju môžeme poznať?

Chiara Lubichová sa takto podelila o svoj objav: „(…) Božia vôľa je Božím hlasom, ktorý sa nám nepretržite prihovára a pobáda nás. Je to vlákno, či lepšie, zlatá niť tkáča, z ktorej je utkaný celý náš život, pozemský aj ten potom. Božia vôľa vyjadruje spôsob, ktorým nám Boh prejavuje svoju lásku, tá si však vyžaduje odpoveď, potom Boh môže konať v našom živote svoje divy. Božia vôľa je to, čím máme byť, naše skutočné bytie, naša plná realizácia. (…) Opakujme si teda každú chvíľu, pred každou Božou vôľou, či už bolestnou, radostnou alebo indiferentnou: „Staň sa.“ (…) Zistíme, že tieto dve jednoduché slová sa stanú silným impulzom, akoby odrazovým mostíkom, aby sme konali s láskou, dôkladne a s plným zaujatím práve to, čo máme robiť. (…) Takto budeme krok za krokom v každom okamihu skladať jedinečnú neopakovateľnú mozaiku svojho života, tak ako bola od večnosti v Pánovom zámere s každým z nás. Bohu venujeme len pekné, významné alebo nesmierne veci, v ktorých aj tá najmenšia čiastočka, ako jeden skutok lásky, má zmysel a žiari, podobne ako aj tie najmenšie rôznofarebné kvietky majú svoje opodstatnenie v bezhraničnej kráse prírody.“^[1]

„Nie každý, kto mi hovorí: ,Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“

Podľa Matúšovho evanjelia je pre kresťana v pravom zmysle slova zákonom milosrdenstvo, lebo milosrdenstvo vedie k plnosti každej formy uctievania a lásky k Pánovi.

Toto slovo nám pomáha, aby sa náš dozaista osobný a vnútorný vzťah s Bohom otvoril konkrétnymi skutkami bratskému rozmeru. Pobáda nás „vychádzať“ zo seba, aby sme druhým prinášali uzmierenie a nádej.

Skupina mladých z Heidelbergu v Nemecku nám ponúka nasledujúcu skúsenosť: „Hľadali sme, ako dosiahnuť, aby aj naši priatelia zakúsili, že kľúčom ku šťastiu je darovanie sa druhým. Toto bol východiskový bod našej novej akcie s názvom: ‚Hodina šťastia‘. Základná myšlienka je veľmi jednoduchá: ide o to, aby sme aspoň na jednu hodinu mesačne urobili niekoho iného šťastným. Začínali sme pri osobách, u ktorých sa nám zdalo, že najviac potrebujú lásku, a všade, kde sme ponúkli svoju ochotu pomôcť, sa nám otvárali dvere dokorán. A tak sme napríklad chodili so staršími ľuďmi na invalidných vozíkoch do parku na prechádzky, do nemocnice hrať sa s deťmi alebo športovať s hendikepovanými. Boli nesmierne šťastní, ale tak ako to akcia sľubovala, my sme boli ešte šťastnejší! A čo na to naši priatelia, ktorých sme pozývali, aby sa pridali? Začalo sa to skúmavými pohľadmi, no teraz, keď sami zakúsili, aké to je rozdávať šťastie, súhlasia s nami: šťastie sa daruje, skús a potvrdíš!“

^{[1] Chiara Lubich, Collegamento telefonico, 27.  febbraio 1992, tamtiež, Conversazioni in collegamento telefonico, spracoval M. Vandeleene (Opere di Chiara Lubich 8/1; Città Nuova, Rím 2019), s. 446-448.}

Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.