Júl 2021: Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.

„Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“ (Mt 9, 22)

Ježiš obklopený zástupom kráčal do domu muža, ktorý ho požiadal, aby prišiel pomôcť jeho umierajúcej dcére. Počas cesty prebehlo ďalšie stretnutie: snažila sa k nemu dostať žena, ktorá už mnoho rokov trpela na krvotok, tento zdravotný problém mal pre ňu vážne dôsledky a obmedzoval ju v rodinnom aj spoločenskom živote. Žena Ježiša neoslovila, ani nič nehovorila, len k nemu odzadu pristúpila a odvážila sa dotknúť lemu jeho šiat. V duchu si totiž povedala: „Ak sa dotknem čo i len jeho plášťa, ozdraviem a zbavím sa tohto súženia, čo ma trápi.“

Vtom sa však Ježiš obrátil, pozrel na ňu a uistil ju: tvoja viera ťa uzdravila. Nešlo len o fyzické zdravie, ale o stretnutie s Božou láskou prostredníctvom Ježišovho pohľadu.

„Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“

Toto Matúšovo evanjelium otvára neočakávané perspektívy aj nám. Boh je stále na ceste k nám. Nato, aby sme nepremeškali stretnutie s ním, však očakáva aj našu iniciatívu; náš život s vierou, hoc kostrbatý a poznačený omylmi, krehkosťou a sklamaniami, má veľkú hodnotu. On je Pánom pravého života a chce nám ho všetkým dopriať. My sme jeho synovia a dcéry, v jeho očiach plní dôstojnosti, ktorú nemôžu potlačiť žiadne okolnosti. Preto aj nám dnes Ježiš hovorí:

„Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“

Žiť podľa tohto slova nám môže pomôcť to, čo Chiara Lubichová napísala pri meditácii práve tohto úryvku z evanjelia: „Vo viere človek jednoznačne dáva najavo, že sa nespolieha sám na seba, ale zveruje sa do rúk tomu, kto je mocnejší ako on. (…) Ježiš oslovuje uzdravenú ženu ,dcéra‘, čím poukazuje na to, čo by jej v skutočnosti chcel dať – nielen dar pre jej telo, ale Boží život, ktorý ju môže obnoviť celú. V skutočnosti Ježiš robí zázraky preto, aby ľudia prijali spásu, ktorú prináša, a tiež odpustenie a otcov dar, ktorým je on sám – keď ho človek prijíma, premieňa ho. (…) Ako teda žiť podľa tohto Slova? Prejavujme Bohu pri vážnych potrebách našu plnú dôveru. Tento postoj nás, samozrejme, nezbavuje našej zodpovednosti, ani povinnosti plného nasadenia. (…) Naša viera však môže podstupovať skúšky. Vidíme to aj pri tejto trpiacej žene, dokázala prekonať prekážku, ktorou bol zástup ľudí medzi ňou a Učiteľom. (…) Musíme mať teda vieru, lenže takú, čo nezapochybuje, keď sa ocitneme pred prekážkou. Musíme tiež Ježišovi ukázať, že sme pochopili nesmierny dar Božieho života, ktorý nám priniesol. Byť mu zaň vďační. A primerane tomuto daru aj žiť.“^[1]

„Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“

Táto istota nám tiež umožňuje prinášať spásu, láskavo pristupovať k tým, čo v danej chvíli trpia, majú nedostatok, sú dezorientovaní alebo zaskočení nečakanou udalosťou.

Zažila to aj jedna matka z Venezuely, ktorá našla odvahu odpustiť: „Pri zúfalom hľadaní pomoci som sa zúčastnila na evanjeliovom stretnutí a tam som počula Ježišove slová: ,Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi‘^[2];, ,Milujte svojich nepriateľov‘^[3];. Ako som mohla ja odpustiť niekomu, kto zabil môjho syna? No už sa vo mne uchytilo semienko a nakoniec prevládlo rozhodnutie odpustiť. Teraz si skutočne môžem povedať ,Božia dcéra‘. Prednedávnom chytili vraha môjho syna a predvolali ma na konfrontáciu s ním. Nebolo to ľahké, ale zapôsobila milosť zhora. V mojom srdci nebola ani nenávisť, ani žiadna zášť, len silný pocit milosrdenstva a spoluúčasti a úmysel zveriť ho do Božieho milosrdenstva.“

^{[1] Chiara Lubichová, Parola di Vita luglio 1997, tamtiež, Parole di Vita, spracoval Fabio Ciardi (Opere di Chiara Lubichová 5; Città Nuova, Rím, 2017), s. 583-585.}

^{[2] Mt 5, 9.}

^{[3] Porov. Lk 6, 35.}

Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.