Slovo života
„Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal.“ (Jn 15, 3)
Po Poslednej večeri s apoštolmi Ježiš vyšiel z večeradla a vybral sa smerom k Olivovej hore. Išli s ním jeho jedenásti. Judáš Iškariotský odišiel predtým a onedlho ho mal zradiť.
Bol to dramatický a slávnostný okamih zároveň. Ježiš mal dlhú rozlúčkovú reč, v ktorej chcel svojim povedať dôležité veci, hovoril im slová, ktoré nemali zabudnúť.
Apoštoli boli židia, poznali sväté knihy a on im pripomenul veľmi rodinný obraz: vinič, ktorý v Písme predstavuje židovský národ a o ktorý sa Boh stará a pestuje ho veľmi pozorne a erudovane. Teraz však sám Ježiš hovoril o sebe ako o viniči, ktorý dáva svoju životodarnú miazgu otcovej lásky svojim učeníkom. Musia sa teda starať najmä o to, aby zostávali napojení na neho.
„Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal.“
Jednou z ciest, ako zostať napojený na Ježiša, je ochota prijímať jeho slová. Ony umožňujú Bohu vstúpiť do nášho srdca preto, aby ho „očisťoval“, čiže zbavoval egoizmu, aby mohlo prinášať bohaté a dobré ovocie.
Otec nás miluje a vie lepšie ako my, čo nám pomáha byť slobodní, aby sme mohli kráčať s ľahkosťou, nezaťažovaní zbytočne svojimi náchylnosťami, negatívnym posudzovaním, úmorným hľadaním vlastného prospechu a s ilúziou, že máme všetko a všetkých pod kontrolou. V našom srdci sú aj pozitívne snahy a plány, mohli by však zaujať miesto Boha a obrať nás o veľkodušný elán života podľa evanjelia. Preto zasahuje do nášho života cez rôzne okolnosti a dopúšťa aj bolestivé skúsenosti, za ktorými sa vždy nachádza jeho láskyplný pohľad.
A tým chutným plodom, ktorý evanjelium sľubuje tomu, kto si nechá orezávať všetko neužitočné, je plnosť radosti. Táto zvláštna radosť vykvitne aj pomedzi slzy, vyviera zo srdca a zavlažuje okolie. Je takým malým preddavkom vzkriesenia.
„Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal.“
Život podľa Slova nás pobáda vychádzať zo seba, aby sme s láskou stretávali bratov, počnúc tými najbližšími: v našich mestách, rodinách a v ktoromkoľvek životnom prostredí. Vzbudzuje tak priateľstvá, ktoré sa stávajú sieťou pozitívnych vzťahov smerujúcich k realizácii prikázania vzájomnej lásky, ktorá buduje bratstvo.
Chiara Lubichová pri meditácii nad touto vetou z Jánovho evanjelia napísala: „Ako máme teda žiť, aby sme si aj my zaslúžili Ježišovu pochvalu? Tak, že budeme uvádzať do života každé Božie slovo, okamih za okamihom sa ním živiť a náš život bude nepretržitou evanjelizáciou. A to preto, aby sme nadobudli rovnaké myšlienky a pocity ako Ježiš, boli jeho pokračovaním vo svete, aby sme spoločnosti, často zamotanej v zle a hriechu, ukázali božskú čistotu a priezračnosť, ktorú poskytuje evanjelium.
Počas tohto mesiaca, ak je to možné (čiže ak aj ostatní majú rovnaké úmysly ako my), snažme sa uskutočňovať najmä to slovo, ktoré vyjadruje prikázanie vzájomnej lásky. Podľa Jána evanjelistu […] existuje súvislosť medzi Kristovým slovom a novým prikázaním. Podľa neho práve vo vzájomnej láske žijeme slovo spolu s jeho účinkami, ktoré očisťujú, vedú k svätosti a bezúhonnosti, čo sú plody Božej blízkosti. Osamotený jedinec nie je schopný dlhodobo odolávať nástrahám sveta, no vo vzájomnej láske nájde zdravé prostredie, ktoré je schopné ochrániť jeho autentický kresťanský život.“
Slovo života pre deti a tínedžerov
Myšlienka na mesiac
Vzájomná láska ako testament
Veľkí učitelia múdrosti na sklonku života vyslovili svoje rozlúčkové slová. Vedomí si blížiacej sa smrti, v tomto dramatickom a slávnostnom okamihu mávali zvyčajne dlhú rozlúčkovú reč, v ktorej chceli vysloviť svojim nasledovníkom dôležité veci a odovzdať im slová, na ktoré nemali zabudnúť. Bol to ich testament.
Žiaci sa mali postarať o to, aby odkaz učiteľa zostal živým. Mali preto uvádzať do života to vzácne dedičstvo, ktoré prijali, keď s ním žili v každodenných situáciách.
Keď je týmto závetom láska, človek sa naučí, že práve ona je tou skutočnosťou, ktorá mu pomáha byť slobodným, kráčať s ľahkosťou, nebyť zbytočne zaťažený osobnými náklonnosťami, negatívnym posudzovaním a neustálym pestovaním ilúzie, že máme mať všetko a všetkých pod kontrolou. V našom srdci sú aj pozitívne snahy a plány, ktoré by však bez tohto motora, ktorým je láska, nemali zmysel. Dokonca aj v bolestivých okolnostiach nášho života sa učíme, že za všetkým je vždy láska.
Príjemný plodom pre toho, kto sa nechá zaplaviť láskou, je plnosť radosti. Táto zvláštna radosť rozkvitne aj pomedzi slzy, vyviera zo srdca a zavlažuje okolie. Je akýmsi malým preddavkom osvietenia a večnosti.
MYŠLIENKA, ktorú máme ŽIŤ TENTO MESIAC, nás pobáda vychádzať von zo seba a s láskou ísť v ústrety bratom, počnúc tými najbližšími, v našich mestách, rodinách a v ktoromkoľvek životnom prostredí. Je to priateľstvo, ktoré vytvára siete pozitívnych vzťahov a smeruje k realizácii prikázania vzájomnej lásky, ktorá buduje bratstvo.
Chiara Lubichová pri meditácii nad touto myšlienkou napísala, že ak konáme podľa lásky, živíme okamih za okamihom sami seba a náš život bude vždy vitálny. Potom budeme mať rovnaké myšlienky a pocity ako má pravá láska a budeme jej pokračovateľmi vo svete a ukážeme spoločnosti, často ponorenej do zla a strachu, čistotu a priezračnosť lásky. Počas tohto mesiaca, ak je to možné, snažme sa uskutočňovať múdre pravidlo vzájomnej lásky. Izolovaný jedinec nie je schopný odolávať nástrahám sveta, no vo vzájomnej láske nájde zdravé prostredie, v ktorom ochráni svoj autentický a plný život.
Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.
