Marec 2020: Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im

„Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci.“ (Mt 7, 12)

Koľko ráz sme pri závažných životných rozhodnutiach hľadali spoľahlivý kompas, ktorý by nám ukázal správny smer? Ako kresťania sme si kládli otázku, čo je jadrom evanjelia, čo je tým kľúčom, ktorý umožňuje vstúpiť do Božieho srdca a žiť ako Božie deti tu a teraz?

Pozrime sa, čo na túto tému hovorí Ježiš. Jeho vyjadrenie je jasné, dá sa okamžite pochopiť a podľa neho žiť. Jeho slová nachádzame v Matúšovom evanjeliu: sú súčasťou Reči na vrchu, kde Ježiš učí, ako žiť v plnosti kresťanský život. Sám celú svoju zvesť zhrnul v tomto lapidárnom vyhlásení.

Keďže dnešná doba si vyžaduje významovo bohaté, no stručné a hutné vyjadrovanie, mohli by sme tieto jeho slová vnímať ako správu na twitteri, ktorú treba mať stále na zreteli.

„Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci.“

Aby sme lepšie pochopili, čo môžeme spraviť pre druhých, Ježiš nás vyzýva vžiť sa do ich situácie, presne tak, ako to spravil on, keď z lásky k nám vzal na seba ľudské telo.

Pýtajme sa, čo my očakávame od našich rodičov, detí, kolegov v práci, od vládnych predstaviteľov, od duchovných vodcov: prívetivosť, vypočutie, pochopenie, podporu v materiálnych otázkach, ale aj úprimnosť, odpustenie, povzbudenie, trpezlivosť, radu, usmernenie, poučenie a podobne. Pre Ježiša predstavuje tento vnútorný postoj, spolu s konkrétnymi činmi, ktoré z neho pramenia, naplnenie Božieho zákona a všetko bohatstvo duchovného života.

Existuje zlaté pravidlo, všeobecná poučka, ktorá sa nachádza v rôznych kultúrach, náboženstvách a tradíciách, ktoré ľudstvo počas svojej cesty rozvinulo. Je základom všetkých hlboko ľudských hodnôt, ktoré budujú pokojné spolunažívanie, so správnymi a solidárnymi osobnými a spoločenskými vzťahmi.

„Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci.“

Toto slovo života nás nabáda na kreatívnosť a veľkodušnosť, na prevzatie iniciatívy v prospech kohokoľvek a vytváranie mostov aj k tým, čo nie sú našimi priateľmi, tak ako hovoril a konal sám Ježiš. Vyžaduje to od nás schopnosť vyjsť zo samého seba, tak sa môžeme stať vierohodnými svedkami našej viery.

Chiara Lubichová nás povzbudzuje slovami: „Skúsme to. Jeden takto strávený deň má hodnotu života. (…). Zaplaví nás dosiaľ nepoznaná radosť. (…). Boh bude s nami, pretože on je s tými, čo milujú. (…). Niekedy možno poľavíme, budeme v pokušení nechať sa odradiť a prestať.(…). Ale nie! Odvahu! Boh pošle potrebnú milosť. Začínajme vždy znova. Keď vytrváme, uvidíme, ako sa svet okolo nás pomaly mení. Pochopíme, že evanjelium prináša ten najúžasnejší život, zažína vo svete svetlo, je korením života, v ňom sa nachádza základ na riešenie všetkých problémov. A nebudeme mať pokoj, kým sa o našu mimoriadnu skúsenosť nepodelíme s druhými: s priateľmi, ktorí nás môžu pochopiť, s rodinou, s kýmkoľvek, pri kom pocítime impulz hovoriť o nej. Obnoví sa nádej.“

„Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci.“

Ramir, jeden z veteránov na svojom pracovisku, sa dozvedel, že prídu noví kolegovia.

Položil si otázku: „Čo by sa mi páčilo nájsť v kancelárii, keby som mal do nej prvý raz vstúpiť? Čo by mi pomohlo, aby som sa cítil príjemne?“ A tak sa pustil do práce, aby vytvoril voľný priestor, hľadal ďalšie stoly a zapojil do toho aj kolegov. Spoločne pripravili nové prívetivé miesta na prácu, a keď prišli noví kolegovia, ocitli sa vo sviežej atmosfére stmeleného kolektívu.

Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.

Mnoho ráz sme pri závažných životných rozhodnutiach hľadali spoľahlivý kompas, ktorý by nám ukázal správny smer. Nepoložili sme si azda pritom aj otázku, čo je jadrom, čo je tým kľúčom, ako žiť tu a teraz?

Keďže dnešná doba si vyžaduje významovo bohaté, no stručné a hutné vyjadrovanie, mohli by sme tieto slová vnímať ako správu na twitteri, ktorú chceme mať stále na zreteli.

Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.

Pýtajme sa, čo my očakávame od našich rodičov, detí, od kolegov v práci, od vládnych predstaviteľov, od našich duchovných vodcov? Aby nás milo prijali, vypočuli, začlenili do skupiny, pomohli nám v núdzi, ale očakávame tiež úprimnosť, odpustenie, povzbudenie, trpezlivosť, radu, usmernenie, poučenie a podobne.

Existuje zlaté pravidlo, všeobecná poučka, ktorú nájdeme v rôznych kultúrach a tradíciách, ktoré ľudstvo počas svojej cesty rozvinulo. Je základom všetkých hlboko ľudských hodnôt, ktoré budujú pokojné spolunažívanie, so správnymi a solidárnymi osobnými a spoločenskými vzťahmi.

Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.

Táto myšlienka nás nabáda na kreatívnosť a veľkodušnosť, na prevzatie iniciatívy, na vytváranie mostov k tým, ktorí možno nie sú našimi priateľmi. Vyžaduje to od nás schopnosť vyjsť zo seba a vnímať potreby druhého.

Chiara Lubichová nás povzbudzuje slovami: „Skúsme to. Jeden takto strávený deň má hodnotu života. Zaplaví nás dosiaľ nepoznaná radosť. Niekedy možno poľavíme, budeme v pokušení nechať sa odradiť a prestať. Ale nie! Odvahu! Začínajme vždy znova. Keď vytrváme, uvidíme, ako sa svet okolo nás pomaly mení. Pochopíme, že toto je najúžasnejší život, zažína vo svete svetlo, má svoju chuť, v ňom sa nachádza základ na riešenie všetkých problémov. A nebudeme mať pokoj, kým sa o našu mimoriadnu skúsenosť nepodelíme s druhými: s priateľmi, ktorí nás môžu pochopiť, s rodinou, s kýmkoľvek, pri kom cítime impulz hovoriť o nej. Obnoví v nás nádej.“

Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.

Ramir, jeden z veteránov na svojom pracovisku sa dozvedel, že majú nastúpiť noví kolegovia.

Položil si otázku: „Čo by sa mne páčilo nájsť v kancelárii, keby som mal do nej prvý raz vstúpiť? Čo by mi pomohlo, aby som sa cítil príjemne?“ A tak sa pustil do práce a začal uvoľňovať priestor, hľadal ďalšie stoly a zapojil do toho aj kolegov. Spoločne pripravili nové príjemné pracovné miesta, a keď noví kolegovia nastúpili, ocitli sa vo sviežej atmosfére stmeleného kolektívu.

Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.