Block Posts Slovo života

Február 2020: Chlapcov otec hneď vykríkol: Verím. Pomôž mojej nevere!

Slovo života

„Chlapcov otec hneď vykríkol: ,Verím. Pomôž mojej nevere!‘“ (Mk 9, 24)

Ježiš, sprevádzaný učeníkmi, bol na ceste do Jeruzalema. Už ich začínal pripravovať na rozhodujúci okamih: na odmietnutie zo strany náboženskej vrchnosti, na odsúdenie a smrť zo strany Rimanov a na ukrižovanie, po ktorom bude nasledovať vzkriesenie.

Pre Petra a ostatných, čo ho nasledovali, to bola ťažká téma na pochopenie. Evanjelium podľa Marka nás však sprevádza týmto postupným odkrývaním Ježišovho poslania: zavŕšiť definitívnu spásu ľudstva cez slabosť utrpenia.

V priebehu svojho pôsobenia sa Ježiš stretol s množstvom ľudí a každému pomáhal v jeho ťažkostiach. Teraz ho vidíme, ako reaguje na výkrik o pomoc otca, ktorý ho žiadal o uzdravenie vlastného vážne chorého dieťaťa, pravdepodobne epileptika.

Na to, aby sa zázrak stal, Ježiš od tohto otca žiadal jednu vec: mať vieru.

„Chlapcov otec hneď vykríkol: ,Verím. Pomôž mojej nevere!‘“

Otcova veľmi hlasná odpoveď, vyslovená pred celým zástupom, ktorý sa okolo Ježiša zhromaždil, sa javí protirečivá. Tento človek, podobne ako často aj my, zakúsil krehkosť viery, neschopnosť v plnosti dôverovať Božej láske, jeho plánu šťastia pre každého z nás.

Na druhej strane Boh dôveruje človeku a nič nespraví bez jeho prispenia, bez jeho slobodného áno. Žiada si našu časť, aj keď malú: musíme vo svojom svedomí rozpoznať jeho hlas, dôverovať mu a milovať, keď príde naša chvíľa.

„Chlapcov otec hneď vykríkol: ,Verím. Pomôž mojej nevere!‘“

Veľká časť kultúry, v ktorej žijeme, vyzdvihuje najrozličnejšie formy agresivity ako úspešný nástroj na dosiahnutie úspechu.

Evanjelium nám však predkladá paradox: máme uznať svoju slabosť, svoje obmedzenia či krehkosť ako východiskový bod na nadviazanie vzťahu s Bohom a s ním sa podieľať na jednom z najväčších víťazstiev, akým je univerzálne bratstvo.

Ježiš nás celým svojím životom učil logike služby a voliť si posledné miesta. Je to najlepšia pozícia, aby sme mohli zdanlivú prehru premeniť na víťazstvo, nie však na egoistické a prchavé, ale na spoločné a trvalé.

„Chlapcov otec hneď vykríkol: ,Verím. Pomôž mojej nevere!‘“

Viera je dar, o ktorý môžeme a musíme vytrvalo prosiť, potom môžeme s Bohom spolupracovať na otváraní ciest nádeje pre mnohých.

Chiara Lubichová napísala: „Veriť znamená cítiť, že Boh na nás hľadí a miluje nás, znamená vedieť, že nič, žiadna naša modlitba, žiadne slovo, pohyb, radostná, smutná alebo bezvýznamná udalosť, žiadna choroba alebo čokoľvek… neunikne Božiemu zraku. A ak Boh je Láska, jediným logickým dôsledkom je úplná dôvera v neho. Môžeme mať teda takú dôveru, ktorá vedie k častému rozhovoru s ním, môžeme mu predkladať svoje zámery a plány. Každý z nás sa môže odovzdať do jeho lásky a byť si istý pochopením, útechou a pomocou. (…) Môžeme ho požiadať: ,Pane, daj mi zostať v tvojej láske. Daj, aby som nikdy žiadny okamih neprežíval bez toho, aby som cítil, uvedomoval si a vďaka viere alebo aj skúsenosti vedel, že ma miluješ, že nás miluješ.‘ A potom, keď milujeme, v zápale lásky sa naša viera stane rýdzou a pevnou. Nielenže budeme veriť v Božiu lásku, ale budeme ju hmatateľným spôsobom v našej duši aj cítiť a uvidíme, ako sa okolo nás dejú ‚zázraky‘.“

Slovo života pre deti a tínedžerov

Myšlienka na mesiac

Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.