Rocca di Papa 28. septembra 2019
1. OTVORENIE
Alessandro Biallo: Pozri! Sme v priamom prenose!
Miso Kuleif: Ahojte!
Marco D’Ercole: Za týmito dverami sa skrýva naša nová sála, všetci sú už na miestach, chýbame už len my…
Alessandro: Ideme?
Marco: Jasné!.
Miso: Nie, nie, ja to nezvládnem!
Marco: Ale choď! Máš už mikrofón, ideme!
(potlesk)
Alessandro: Ahojte!
Marco: Vitajte v našom novom auditóriu v Centre Fokoláre.
Miso: Sme v priamom prenose z Rocca di Papa a sme celí dojatí, že práve my inaugurujeme prvé kolegamento z tejto novej sály. (potlesk)
Alessandro: Začneme ale pozdravmi, zdravíme všetkých prítomných v sále, je vás tu mnoho…! Sú tu mladí z hnutia a mnoho našich kamarátov. Ukážte sa! (potlesk) Viacerí sem zase prišli z blízkeho okolia. Ďakujeme i vám, za vašu prítomnosť. (potlesk)
Miso: Sú tu členovia Generálnej rady s delegátmi Fokoláre z celého sveta. Práve dnes končia svoje ročné stretnutie. (potlesk)
Osobitne pozdravujeme skupinku z komunity Nové horizonty. Vieme, že pred pár dňami ste prežívali mimoriadnu radosť počas návštevy pápeža Františka. (potlesk)
Marco: Prirodzene, že pozdravujeme všetkých vás, ktorí nás teraz sledujete na celom svete. (potlesk)
Volám sa Marco, mám 20 rokov, bývam tu v Rocca di Papa, študujem štatistiku, lebo ma zaujímajú rôzne spoločenské javy.
Alessandro: Aj ja bývam tu blízko, volám sa Alessandro, aj ja mám 20 rokov a študujem biológiu.
Miso: Ja som Miso, mám 22 rokov, som z Jordánska, ale už dlhší čas žijem v Taliansku v Ascoli Piceno, študujem pedagogiku aplikovanú pre sociálne znevýhodnených. (potlesk)
Marco: Ako ste pochopili z prvých záberov, toto je historická sála, v ktorej sa odohralo mnoho významných udalostí, ako si nám to povedala aj ty, Emmaus na inaugurácii, je to staro-nová sála, lebo aj napriek rekonštrukčným prácam, hneď ako sem vojdeš, cítiš sa tu ako doma. Preto ďakujeme všetkým tým, ktorí vypracovali projektovú akonštrukčnú dokumentáciu; mnohí sú tu aj so svojimi rodinami. (potlesk)
Miso: Ako vždy pripomíname, že nám môžete písať vaše dojmy a návrhy na tieto kontakty: na mail, Facebook, a na toto číslo WhatsAppu +39 3204197109.
Alessandro: Skôr, než začneme, nakoľko sme tu jedna rodina, chceme popriať všetko najlepšie Danilovi Zanzucchimu, ktorý nedávno dovŕšil 99 rokov, teda oficiálne je už v storočnici! (potlesk)
2. SPOJENIE S MANAUS – BRAZÍLIA
Miso: Pravdepodobne mnohí z nás boli včera na manifestácii, ktoré sa konali paralelne v mnohých mestách sveta na Climate Strike; bol to štrajk za životné prostredie. Milióny a milióny mladých ľudí na celom svete sa zhromaždili na námestiach sveta, aby hlasno vyslovili, že je potrebné niečo urobiť pre túto naliehavú situáciu.
6. októbra Katolícka cirkev otvorí Synodu pre Amazóniu. Vieme o nesmierne rozsiahlych a devastujúcich požiaroch v uplynulých mesiacoch a majú vážny dopad na miestne obyvateľstvo. Na linke odtiaľ teraz máme pátra Carlosa.
Marco: Páter Carlos, počujeme sa?
P. Carlos Caridade: Áno, som tu a pozdravujem vás z Parintíns, od obyvateľov Parintíns.
Marco: Ciao p. Carlos! (potlesk) Pozdravujeme vás z Rocca di Papa!
P. Carlos: Ďakujem!
Marco: Vieme, že teraz si v štúdiu rádia Alvorada, v južnej Amazónii, na misii diecézy Parintíns. Si riaditeľom tohto miestneho rádia a televízie, ktoré má rozsah do všetkých miest a širokého okolia.
P. Carlos: Áno, vzdialenosti sú v tomto regióne skutočne nesmierne. Tejto časti sa hovorí Dolná Amazónia. Treba povedať, že Amazónii je skutočne viacero v rámci veľkej Amazónie. Komunikácia je tu náročná. Z toho dôvodu sa rádio stalo hlasom týchto komunít pred zločinmi na životnom prostredí, ktoré sa udiali v uplynulých rokoch.
V tejto našej oblasti k požiarom nedošlo, ale trápil nás dym, ktorý sem doniesol vietor a ktorý zapríčinil vážne zdravotné problémy mnohým ľuďom, okrem finančných ťažkostí.
Áno, lebo prales nevyhynie len v dôsledku požiarov, ale veľmi vážnym problémom je ilegálne odlesňovanie, ktoré v tejto oblasti nesmierne rastie. Sú tu skupiny s ilegálnym obchodom s drevom.
Kto na to dopláca? Predovšetkým miestne obyvateľstvo. Na tomto území žije mnoho etnických skupín. Niektoré žijú pozdĺž brehov riek. V diecéze máme asi 400 malých komunít. Okrem toho tu žijú aj potomkovia afrických prisťahovalcov, pôvodné domorodé obyvateľstvo a podobne.
Najhoršie je, že obživou týchto ľudí je poľnohospodárstvo tejto zeme, poľovníctvo a rybolov v riekach. Odlesňovanie ale ohrozuje ich prežitie a to aj z kultúrneho a duchovného pohľadu, lebo sú nútení migrovať do veľkých miest, pričom im hrozí strata identity.
Marco: Hnutie fokoláre robí v týchto oblastiach mnoho konkrétnych akcií, pravda?
P. Carlos: Áno, hnutie pracuje v našej diecéze už 50 rokov.
V Týždni za zjednotený svet 2016 mládež z hnutia spolu s miestnou komunitou a farskými skupinami participovali na akcii čistenia zálivu v strede Parintíns, znečistenej ohromným množstvom odpadkov.
Rezidenti potom pokračovali v tejto činnosti čistenia, formácie a sensibilizácie verejnej mienky. Táto činnosť pokračuje aj dnes.
Marco: Ďakujeme, P. Carlos vám i všetkým.
P. Carlos: Grazie, ciao!
Tutti: Ciao!!
Marco: Ciao! (potlesk) Chcel som povedať, že vám ďakujeme, lebo tvoje slová nám pomáhajú viac si uvedomiť, že problém Amazónie neexistuje len v týchto naliehavých chvíľach, takže máte stále našu podporu.
3. AUSTRÁLIA: PROJEKT “HOMBRE MUNDO” MEDZI DOMORODCAMI
Marco: Miso? Miso, čo robíš tam vedľa zemegule?
Miso: Poďme teraz do Austrálie, mám pravdu, Alessandro?
Alessandro: Áno, s nami sú tu aj dvaja delegáti Oceánie Yob a Noreen. Noreen, koľko
hodín je teraz v Melbourne?
Noreen: Oh… štyri hodiny ráno.
Alessandro: Štyri hodiny ráno! (risate) Yob, vieme, že práve v týchto dňoch tam prebieha Mariapoli. Povedz nám o nej niečo.
Yob: Aktuálne prebiehajú dve Mariapoli, na východe a na západe, teda v Perthe a v Melbourne. Včera naši Mariapoliti navštívili jednu anglikánsku farnosť, v ktorej kňaz je z domorodého obyvateľstva. Zdieľa s nimi s hlbokými koreňmi domorodej spirituality.
Alessandro: Ďakujeme. Chlapci a dievčatá za jednotu z Oceánie nám poslali krátke video z nedávnej svojej Akcie Hombre Mundo. Vybrali sa poznať domorodý život a kultúru.
„Hombre Mundo“ – medzi domorodcami
Jazero Mungo je vysušeným jazerom na juhovýchode Austrálie.
Oblasť je v zozname dedičstva ľudstva / nachádzajú sa tu významné archeologické náleziská. Našli sa tu najstaršie ľudské ostatky na území Austrálie.
Domorodci patria medzi najstarších obyvateľov zemegule, žili už pred 60.000 rokmi.
50 mladých z celej Oceánie sa nedávno zišlo pri jazere Mungo, aby lepšie poznali domorodcov a ich bohatú kultúru.
Ragazza: Bola to pre mňa príležitosť viac poznať austrálskych domorodcov, viac poznať ich kultúru a ich spôsob života. Je to aj príležitosťou nadviazať nové priateľstvá, poznať kto sú, odkiaľ pochádzajú.
Titulka: V Austrálii žije približne 750 000 domorodcov, delia sa asi do 500 kultúrnych skupín. / Každá skupina má svoj jazyk a svoje tradície.
Ragazzo: Lepšie som pochopil kultúru a krajinu domorodcov. Poradil som im niečo nové na hranie na ich nástroji/didgeridoo.
Mám pocit, že konečne chápem kultúru a históriu krajiny, v ktorej som sa narodil a vyrástol.” Peter (16 r.)
4. CASTEL GANDOLFO: PRVÉ ZHROMAŽDENIE MLÁDEŽE HNUTIA FOKOLÁRE
Miso: Pred dvoma týždňami sme boli v tejto sále spolu s množstvom ďalších mladých, ako zástupcovia mnohých krajín sveta na Prvom zhromaždení mládeže Hnutia fokoláre. Ja som asi rok predtým pracovala v prípravnej komisii. Toto zhromaždenie sme si priali my, mladí, aby sme sa konfrontovali, zistili v akom bode sme a urobili si do budúcna nové plány.
Speaker: Spolu je ich 195 vo veku od 17 do 35 rokov, pochádzajú zo 67 krajín sveta. Sú to zástupcovia prvého Zhromaždenia mládeže Hnutia fokoláre.
Esther – Cuba: Toto zhromaždenie určuje ďalší vývoj hnutia gen a iných mládežníckych realít v budúcich rokoch. Je to dôležitý okamih, lebo prepájame budúcnosť s prítomnosťou.
Debora – Italia: Začali praktické práce o hlavných tematikách tohto zhromaždenia.
Fernando, missionario OMI, Uruguay: Ide o štyri témy: Prvá sa týka našej identity, druhá otvorenosti smerom von; tretia o formácii a sprevádzaní a štvrtá je o našej úlohe a protagonizme.
Pababelo Sethiba – Sudafrica: Chcem, aby sme sa sústredili na problémy; aby sme sa podelili so situáciami, problémami v našich krajinách; je tu možnosť opýtať sa, ako tieto otázky riešia iné krajiny, či majú podobné problémy.
Speaker: Protagonistami tohto zhromaždenia sú rôzne aspekty sveta mladých Hnutia fokoláre: sú tu gen, mladí rehoľníci, seminaristi, mládež angažovaná vo Farskom a diecéznom hnutí a Mladí za zjednotený svet.
Jean Philippe – Costa d’Avorio: Oslovilo ma, keď som videl očakávania každého, to, čo chce realizovať formou formácie a sprevádzania. Hovorili sme bez prekážok, každý sa mohol vyjadriť.
Reny, Venezuela: Myslím, že by bolo potrebné venovať sa sociálnym, morálnym a doktrinálnym aspektom našej formácie, a tiež tým psychologickým, aby naši mladí vedeli čeliť výzvam vo svojich krajinách, a to i vzhľadom na vek.
Amanda – Brasile: Začali sme od úlohy vychádzať von, od osobnej individuality ku kolektívnej individualite nás mladých.
Speaker: Títo mladí prišli na zhromaždenie po prípravnej etape vo svojich skupinkách, ale nielen to. V uplynulých mesiacoch sa konali Kongresy gen v Oceánii, na Blízkom východe a v Brazílii; tábory a kurzy pre Mladých za zjednotený svet na tému mieru, spravodlivosti a legality a to v rámci Pathway / Cestičky o žltej; potom sa konala škola veľvyslancov Zjednoteného sveta v Arny vo Francúzsku, a tiež školy Farského a diecézneho hnutia.
Je ťažké vymenovať všetky témy, ktorým sa venovali a v takom rozmanitom interkultúrnom zložení nechýbali ani problémy.
Clara, Uruguay: Najťažšie bolo vyjadriť tú skutočnosť, ktorú si sem každý priniesol, lebo v každej zóne sú ťažkosti, preto niekedy bolo obtiažne si porozumieť.
Amanda – Brasile: Došlo aj ku konfliktom; aj ohľadom dokumentu sme neboli jednomyseľní, ale všetci sme boli spokojní.
Laxman – India: Mojou metódou bolo pokračovať v dialógu, mnohým veciam som nerozumel, lebo boli vyslovené katolícky. Bolo treba prijať druhého a druhý zase musel prijať môj názor, ktorý bol zvonka…
Esther – Cuba: Každá naša situácia musí vedieť preniknúť do situácie toho druhého, ktorý nie je kresťan, alebo je iného náboženstva. Musíme vedieť, že v hnutí je miesto pre všetkých. Našou charizmou je jednota. A tu je miesto pre všetkých.
Jojo, Thailandia: Existujú rozdiely, ale páči sa mi to, lebo taký farebný je život.
Il moderatore: Hlasujeme!
Un giovane: záverečný dokument Zhromaždenia mladých 2019 bol schválený.
Nicholas – Italia: Z tohto zhromaždenia si odnášam viacero podnetov, niektoré ešte nie sú jasné, treba sa im ešte venovať. Prvá: láska k zjednotenému svetu, čiže chuť pustiť sa do toho, nečakať, či to urobí niekto iný, protagonistami môžeme byť my. Je to naša doba.
Laxman – India: Mojím jediným cieľom po návrate domov bude pracovať na tom, aby som tento oheň priniesol medzi ďalších mladých.
Marco: Ako ste videli, zhromaždenie bolo významným začiatkom novej etapy.
Teraz ale chceme pozdraviť mladých v Argentíne, ktorí v O’Higgins práve ukončili 26. edíciu festivalu mladých “Fiesta de los Jovenes”. Bolo ich zhruba 700; boli z Argentíny, Uruguaja a Paraguaja. Najočakávanejším okamihom bolo stretnutie s mamou Chiary Luce Badanovej, Máriou Terezou a Chiccou, jej najlepšou priateľkou.
Chiara Luce bola gen a v roku 2010 bola blahorečená. Niekoľko našich známych, ktorí tam boli nám povedali, že ich slová im dali pocítiť Chiaru Luce blízko, ako vzor a priateľku pri prekonávaní ťažkostí.
5. NEMECKO: VLOG O 10. SVETOVOM ZHROMAŽDENÍ NÁBOŽENSTIEV ZA MIER
Alessandro: V auguste sa v Nemecku konalo Svetové zhromaždenie náboženstiev za mier. Ana Clara Giovani, brazílska novinárka gen, nám poslala svoju skúsenosť na videu blogu.
Moja cesta na medzináboženské stretnutie
Ana Clara Giovani: Ciao, som Ana z Brazílie, bývam v San Paole a študujem žurnalistiku. Dostala som pozvanie na Kongres medzináboženského dialógu. Usporiadateľom bola jedna mimovládna organizácia Náboženstvá za mier. Prv, než vám porozprávam túto skúsenosť, zoznámim vás s tými, s ktorými som sa spriatelila v tých dňoch.
Mladí: Volám sa Jesslyn. / Som Philbert Aganyo / Som Jacqueline Mallari / Volám sa Merelyn Chitharai / Volám sa Abdiel / Som Htet / Volám sa Agatha Sagne.
Ja som budhista / ja som kresťan adventista siedmeho dňa / ja som katolík / ja hinduista / protestant / budhista / katolíčka.
Ana Clara Giovani: Včera som pricestovala sem do Bonnu v Nemecku, ktoré má vyše 300 tisíc obyvateľov. Tu sú rôzne štátne vysielače, napríklad Deustche Welle, ktorá riadi viaceré nemecké rozhlasové stanice. Prišla som sem spreným cieľom. Bude to týždeň plný prednášok, tvorivých dielní o komunikáciách a sociálnych sieťach. Vytvorili sme si naIstagrame, Twitri kanál a na Facebooku skupinku na informovanie o všetkom, čo sa na Zhromaždení udeje.
Už som v Lindau, kde sa bude konať toto zhromaždenie. Všetko sa bude konať v tejto budove.
Grafika: Náboženstva za mier združuje náboženské komunity vo svete s cieľom konkrétnymi akciami spolupracovať na budovaní mieru.
Svetové zhromaždenie je príležitosťou podeliť sa s miestnymi skúsenosťami a navrhnúť akcie na 5 budúcich rokov.
Ďalšie informácie nájdete na webovej stránke: www.rfp.org.
Ana Clara Giovani: Prvý deň sme mali prípravné stretnutie mladých. Bol to priestor, kde sa mladí z celého sveta mohli stretnúť a podeliť sa so svojou prácou, názormi a návrhmi do budúcna. Boli tam dokonca mladí bez náboženského vyznania.
XY: Je dôležité, aby sa toto “medzináboženské” netýkalo len dialógu medzi osobami rôzneho náboženstva, ale aj iných druhov “presvedčenia”, v zmysle názoru. Verím tejto našej spoločnej práci, neverím v Boha, ale verím, že nás spája mnoho vecí.
Ana Clara Giovani: Jeden deň sme usporiadali pochod a slávnostne sme odhalili pamätník mieru. Je to Kruh mieru, dielo vytvorené z 36 druhov dreva, ktoré predstavujú alianciu národov pri budovaní mieru.
XY: Myslím, že medzináboženský dialóg je dlhou cestou k vytváraniu postupných vzťahov, v duchu odlišnosti, kde sú ľudia skutočne ochotní viesť dialóg.
Ana Clara Giovani: Počas Zhromaždenia sme pracovali na náplni sociálnych sietí. Bolo to pekné, slobodne sme si mohli zvoliť témy, na ktoré sme chceli hovoriť.
Jednou zo zaujímavých tém bola práca skupiny žien židoviek, kresťaniek a moslimiek na Blízkom východe a v severnej Afrike; ide im o zabezpečenie vzdelania a finančnej nezávislosti žien.
XY: Na stretnutí žien z Blízkeho východu a severnej Afriky v Jordánsku sa vymenili skúsenosti, pochopili sme, že byť iného náboženstva neznamená vznik konfliktu. Rôznosť viery znamená hľadieť na veci z rôznych uhlov. Odhliadnuc od všetkej averzie, má to priviesť ženy spoločne hľadieť z rôznych uhlov, priniesť svoju skúsenosť, obohatiť sa myslením druhého, obohatiť svoje prostriedky a takto sa venovať otázkam mieru vo svojej krajine.
Ana Clara Giovani: Dnes urobíme rozhovor s jednou významnou indiánskou aktivistkou, je to Sônia Guajajarová. Je členkou partnerstva Náboženstiev za mier a OSN na projekte Medzináboženská iniciatíva za dažďové pralesy.
Sônia Guajajara, Brazília: Všetky hnutia na svete sú v súčasnosti znepokojené nad záchranou životného prostredia, nad ochranou Matky Zem, preto je veľmi dôležité, aby sa za týmto cieľom spojili všetky svetové náboženstvá, podporovali túto iniciatívu a napomáhali solidarite.
Ana Clara Giovani: Na záver Zhromaždenia bolo vypracované vyhlásenie a niekoľko návrhov do budúcich rokov.
Ana Clara Giovani: Trochu ma mrzelo, že som tam nestretla viac ľudí z Hnutia fokoláre, lebo myslím, že Chiara nám otvorením medzináboženského dialógu dala veľký dar. Preto ak sa ty, mladý človek, zaujímaš o medzináboženský dialóg a chceš preň pracovať, ozvi sa mi na Instagram, alebo Whatsapp. Pozhovárame sa a pokúsime sa vytvoriť svetovú sieť mladých, ktorí chcú pracovať pre medzináboženský dialóg.
Alessandro: Ďakujeme, Ana Clara.
6. INDIA: NÁVŠTEVA KOMUNITY FOKOLÁRE V BANGALÚRE
Alessandro: A teraz poďme do Indie, do Bangalúru, práve do mnoho náboženského prostredia. Zoznámime sa s komunitou Fokoláre v tomto meste.
Speaker: Sme v Bangalúre na juhu Indie. Je to mesto rozľahlých parkov v 1000 metrov nad morom. Je to metropola informačnej technológie, indická Silicon Valley, ale i mnoho etnická a mnoho náboženská metropola. O kozmopolitickom charaktere mesta vypovedá aj vyše 1000 hinduistických chrámov, 400 mešít a 100 kresťanských kostolov. Stačí sa prejsť veľkým trhoviskom Russel Market a vstúpiš do kompletne moslimského sveta. Na pár krokov od neho sú mešity a keď prejdeš cez menšie námestie, razom sa ocitneš pred katolíckou bazilikou Shivajii Nagar, venovanej Panne Márii. Neďaleko sú viaceré hinduistické chrámy, napríklad každodenne mimoriadne navštevovaný chrám Om Shakthi.
Medzi príslušníkmi rôznych náboženstiev vládne pokojná atmosféra, ktorú ale z času na čas zahalí nedôvera či napätie v dôsledku politickej manipulácie.
Komunita Fokoláre pôsobí v Bangalúre už niekoľko rokov a je v prvej línii v podpore kultúry a formácie pre dialóg s inými náboženstvami. Napríklad i dnes na stretnutí vo veľkom kostole Ducha Svätého v prevažne katolíckej štvrti, ktorá bola voľakedy mestskou perifériou. Hovorí sa tu o dialógu skrze postavu pápeža Františka, ale aj vo svetle Druhého vat. koncilu. Stretávame tu Angelu a Luisa Colacovcov, ktorí ako mnohí z týchto končín, po tom, čo dlhé roky pracovali v krajinách Golfského zálivu, keď dosiahli dôchodkový vek, vrátili sa späť do Indie a narazili na nemálo ťažkostí.
Angela Colaco: Vrátili sme sa tu a nemysleli sme si, že bude také ťažké znovu sa usadiť v našom dome. Žili sme ďaleko mnoho rokov, takže to bolo skutočne veľmi, veľmi ťažké. […]
Životná úroveň tu bola iná. A tak som sa stále sťažovala. Načo sme sa vrátili? Prečo?
Potom som sa rozhodla a povedala si: Nie!, treba sa rozhodnúť. Keď ma Pán sem priviedol, nesmiem sa obzerať späť, ale ponúknuť svoju pomoc v komunitnom kolégiu. To sa stalo pred 15 rokmi. A myslím, že to bola tá najlepšia vec, ktorú sme urobili spoločne ako rodina, ako manželia.
Luis Colaco: Keď som sa vrátil do Indie, povedal som si jednu jednoduchú vec: keď mi Boh dal v živote toľko požehnania, teraz, keď som na dôchodku, musím za to niečo spoločnosti vrátiť, ako protiváhu toľkého požehnania, ktorého sa mi v živote dostalo.
Komunitné kolégium založila farnosť pre menej zámožné deti z barakov, ktoré našťastie chodili do školy až do 10. triedy, ale azda nedosiahli známky dostatočné na pokračovanie v bežných kolégiách, alebo nemajú dosť peňazí na platenie.
Štyri predmety tvoria základnú osnovu. Takto môžu pochopiť, že nie sú iní, než ostatní, hoci sa narodili v chudobnej rodine. Alebo kvôli ich formácii, lebo že rodičia nemali dosť peňazí, alebo z iného dôvodu. „Si vzácny a si rovnaký ako všetci ostatní.“
Angličtina je veľmi dôležitá, lebo prichádzajú zo škôl, kde sa vyučuje v miestnom jazyku. Učia sa anglicky hovoriť a písať. Potom sa dostanú základné znalosti v informatike, lebo oni sa počítača ani nedotkli.
Pripravujem ich do sveta práce a potom, keď sa objaví nejaké zamestnanie, ich pošleme.
Každý z nich má nejaký problém; všetko čo vlastne hľadajú je láska. Potrebujú len niekoho, kto by ich chápal, vypočul si ich, mal ich rád. A čo ti za to dajú zase oni, je opravdivá láska.
On: Pracujeme ako jeden tím vo veľkej jednote. Všimol som si, že táto tímová práca nás posilňuje na duchu, ktorého máme z Fokoláre: a to je jednota, láska, porozumenie, úcta.
Som si istí, že viete, koľko mám rokov. Eh, roky nemôžem skrývať, ale vieš, že sa niekedy čudujem, keď prídem do banky a úradníčky sa ma pýtajú: „Koľko máte rokov?“ „Veď máte tu moje doklady, pozriete sa!“ A oni: „Nie, nie, prosím vás, koľko máte rokov?“ „Už mi bolo 84! – odpoviem – ale môžem vám prezradiť tajomstvo: vyučujem mladých. A to mi dáva život.
Speaker
Ak si myslíte, že v Bangalúre si nemôžete dať dobrú pizzu, mýlite sa! Stačí si odskočiť do fokoláre, kde sa byt niekedy premení na skutočnú pizzeriu. Cez aplikáciu prichádzajú objednávky a tak sa vyhrnú rukávy. Táto iniciatíva sa zrodila pred niekoľkými rokmi s cieľom získať fondy na podporu mladých z Gazy počas bombardovania. Odvtedy to zapustilo korene a funguje to!
Aaron Pacheco: Dôvod, prečo sem chodím robiť pizzu nie je preto, aby som mal dobrý pocit: „Ah. Urobil som to a to! Som slušný človek a tak sa venujem tejto veci.“
Ako človek cítim, že tým pomáham spoločnosti. Nemám peniaze, nie som schopný ani ktoviekoľko platiť. Ale nepoznám iný spôsob ako pomáhať a takto si robím skúsenosť práce v jednote, a tu sú prípustné aj chyby. Pracujeme v duchu porozumenia, lásky a jednoty. Myslím, že to je dôvod, prečo sa sem stále vraciam robiť pizzu.
Miso: Zdravíme Angelu a Louisa i mladých z tejto komunity! Skutočne, každý z nás má čo darovať.
7. TONADICO V DOLOMITOCH: „MIERIŤ DO VÝŠAV“ – SLOVÁ A TVÁRE Z EURÓPSKEHO MARIAPOLI
Marco: Aj Európa je mnoho kultúrnym svetom. Už dlhší čas si obyvatelia „starého kontinentu“ kladú otázky o budúcnosti. Ukazujú sa nové rozdelenia, alebo nové múry, ktoré sme si mysleli, že sú minulosťou. V každom prípade dialóg je potrebný, treba sa viac poznať. A to bol dôvod usporiadania prvého Európskeho Mariapoli. Mariapoli sú letné stretnutia Fokoláre, sú začiatkom nového spolužitia medzi generáciami, národmi, kultúrami.
Conleth Burns, Armoy, Northern Ireland: Konštatujeme tu naše odlišné názory na otázku migrácie, na krízu utečencov, na ekologické zmeny, na Brexit; môžeme sa na to dívať buď len ako na samoúčelné ciele, alebo ako na otázky na ktoré budú vždy odlišné názory. / Výzvou pre nás je spôsob, ako pristupovať k týmto sporom.
Paola Mosca, Trieste, Italy: V čase, keď Európa prežíva jednak snahu o integráciu národov, ale aj úsilie o nadobudnutie rôznych autonómií, teda snahu o rozdelenie, pocítili sme potrebu vytvorenia priestoru na spoločné stretnutie, na dialóg medzi národmi a podelenie sa s rôznymi názormi, hlavne ale skúsenosťami, najmä ale vzájomného počúvania. Takto sazrodila potreba usporiadať Európske Mariapoli.
Zúčastnilo sa ho vyše 2.600 ľudí z 38 krajín Európy, ale mali sme tu jednotlivcov z Jordánska, Brazílie i Argentíny.
Titulka: Spoločný cieľ
Muireann Ní Éideáin, Dublin, Ireland: Urobili sme si niekoľko skúseností pri spoločnom výstupe do hôr, boli tam ľudia z Írska, Anglicka, Talianska, Srbska, Poľska a iných krajín. Počas výstupu sme si navzájom pomáhali: ponúkali sme si vodu, radili sme si, spomalili sme, keď niekto nevládal. Myslím, že tieto drobnosti ukazujú, že Európa môže byť miestom, kde sa dá spoločne pracovať, aj napriek rozdielnosti politických názorov, alebo odlišnosti kultúry.
Kacper Pietraszewski, Warsaw, Poland: Myslím, že je potrebné zahodiť za seba naše stereotypy, treba sa stále aktualizovať, lebo médiá ti hovoria, čo chcú a robia veľký rozruch. Dôležité je snažiť sa spoločne hľadať pravdu a dialógom sa navzájom podporovať.
Joe Driver, Dundee, Scotland: Brexit je pre mňa a pre mnohých zo Spojeného kráľovstva dôležitá vec; táto téma nás ale rozdeľuje. Osobne pre mňa je to smutná vec. Myslím, že je to falošná a neprijateľná potreba, lebo ako vidno tu na našom futbale, hoci máme rozdielne názory, Veľká Británia chce poraziť Taliansko, ale chceme byť priateľmi, zasmiať sa a zabaviť.
Snezana Pavlovic, Belgrade, Serbia: Som pravoslávna, prišla som sem s rodinou. Prvý dojem z Mariapoli bol, že je to veľká udalosť, Európa je veľká, rozmanitá. Existuje veľa prekážok: jazykových a kultúrnych, ale aj tak musíme sa držať toho, čo povedala Chiara Lubichová: jednoty v rozličnosti. Nie nejaká duchovne jednotne integrovaná Európa, ale Európa v odlišnostiach, lebo odlišnosť je krása a bohatstvo.
Dimitar Plachkov, Sofia, Bulgaria: Pre mňa na tomto Európskom Mariapoli je najvýznamnejším príležitosť poznania. Som z Bulharska, z krajiny ktorá za oponou veľmi trpela. Európska únia to nie je len ekonomická komunita, ale ona existuje, lebo chceme byť zjednotení, potrebujeme sa navzájom.
Barbara Passalacqua, Trento, Italy: Nachádzame sa v Pieve vo Fiera di Primiero; anglicky a írsky hovoriaca skupina mladých navštívila Pieve. Tento kostol zohral osobitnú úlohu v histórií prvých Mariapoli. Osobitne na tej poslednej, ktorá sa konala práve tu vo Fiera di Primiero v r. 1959; zúčastnilo sa ho 12.000 ľudí 27 národností. Na konci Mariapoli, 22. augusta na sviatok Márie Kráľovny, 9 predstaviteľov jazykových skupín prítomných na Mariapoli zasvätili Márii svoje národy.
Miguel Aguado, Movement for Policies and Politics for Unity, Spain: Jedným zo silných okamihov Mariapoli je pripomenúť si a osviežiť predsavzatie, ktoré urobili Chiara a Igino Giordani s prítomnými politikmi na Mariapoli v 59.-tom. Prešli z medziľudskej lásky ku kolektívnej láske; čiže milovať vlasť druhého ako svoju vlastnú; jazyk, kultúru druhého ako svoju vlastnú.
Alberto Lo Presti, Igino Giordani Center, Rome, Italy: Dnes je nadmieru aktuálne vrátiť sa ku zasväteniu národov Márii. Cítime, že v súčasnom svete vanie vietor novej nejednoty, nedorozumení, netolerancie, ktoré sme si mysleli, že sme už prekonali.
Vo svete poznačenom globálnymi procesmi, dať hnutiam kráčajúcim k jednote dušu znamená predovšetkým zrekonštuovať svoj vlastný historický diel a to v duchu myšlienky, ktorá z nás všetkých robí bratov a premeniť našu históriu a nasmerovať ju k tomuto spoločnému cieľu.
8. DIALÓG S JESÚSOM MORÁNOM
Alessandro: S nami je tu Jesùs Moran, spoluprezident Hnutia fokoláre. (potlesk)
Jesùs, ako sme videli, tak na Európskom Mariapoli ako aj na Zhromaždení mladých, nastali dva dôležité okamihy a ty si bol pri obidvoch. Čo nám o tom povieš?
Jesùs: Ale boli ste tam aj vy…
Začnem od Zhromaždenia mladých, ktoré bolo úžasné. Myslím, že nám dospelým ste dali peknú lekciu, lebo ste to brali seriózne, zanietene ste pracovali – ako sme videli na videu. Veľmi ma oslovilo, ako mladí dokážu čeliť rozdielnostiam a skutočne viesť dialóg, aby potom ste potom došli k vypracovaniu dokumentu, s ktorým všetci súhlasili.
Ako to tu odznelo, skôr než finálny dokument zhromaždenia, najkrajším plodom ste boli vy sami. Bolo to vidno hlavne vo finále. Keď sme medzi vás prišli, nakazili ste nás vašou nesmiernou radosťou. Je pravda to, čo sme si povedali raz na jednom stretnutí s Emmaus, že vy nie ste našou budúcnosťou, ale vy ste vašou budúcnosťou. A v tomto zmysle ste ajbudúcnosťou Diela.
Preto vám nekonečne ďakujem.
Pokiaľ ide o Európske Mariapoli, bol som tam vodvoch okamihoch. Na prvom aposlednom turnuse sEmmaus. Veľmi ma to oslovilo. Ja som sa nezúčastnil prvých Mariapoli, ale tam som mal dojem, že prežívam tie časy. Hovorím: toto je skutočné Mariapoli, tak ako si to Chiara predstavovala, čiže ako obnovenú spoločnosť v rozmanitosti kréda, prítomných kultúr, skrze vytvorené vzájomné vzťahy. Tam sa dalo dotknúť raja. Okrem toho, príroda je tam skutočne rajská.
Myslím, že Európske Mariapoli bola kultúrna udalosť, jedna z tých, čo nerobia veľký hluk – hoci si myslím, že média mohli urobiť viac hluku – ale ktoré poznačia históriu, čiže časom sa premenia na históriu, lebo sú skutočne prorocké. Padlo tam také množstvo predsudkov, ktoré sú v Európe každodenným chlebom. Neuveriteľné množstvo predsudkov.Takto hovorili niektorí z tých, čo vystúpili. Bola to skutočne skúsenosť bratstva, preto ak niekto chce vidieť budúcnosť Európy, nech sa pozrie tam. Dúfam, že sa to čo najskôr zopakuje.
Alessandro: Vďaka! (potlesk)
9. KAMERUN: ŽIVOT VO FONTEM POKRAČUJE
Miso: V uplynulých mesiacoch ste sa nás viacerí pýtali na situáciu citadely Fokoláre vo Fontem v Kamerune, ktorá sa ocitla v ohnisku konfliktov. Žiaľ, situácia ešte nie je úplne vyriešená. Ako to tam vyzerá teraz sme sa opýtali Aracelis a Charlesa, ktorí sa zastavili tu v Taliansku.
Aracelis Nkeze: Prileteli sme na letisko, odkiaľ sme sa mali autobusom prepraviť do centra Mariapoli. Povedala som: „Som Aracelis zFontem“. Odpovedali mi: „Nie, Fontem je zatvorené.“ Hovorím im: „Nie, Fontem nie je zatvorené“. A to isté chcem povedať vám všetkým: Fontem sa nezatvorilo.
Speaker: Toto je mocné posolstvo od Aracelis Nkese e Charlesa Tasonga z komunity Fokoláre vo Fontem v Kamerune.
Prišli do Castel Gandolfa, kde sa zúčastnili medzinárodného stretnutia zodpovedných za komunity. Ich cesta bola hotovým filmovým dobrodružstvom, vzhľadom na vážnu sociálno- politickú situáciu, ktorú prežíva Kamerun.
Aracelis Nkeze: Museli sme sa pustiť na cestu a to z Fontem od Nveh do Njentse. Cesta je tam na niekoľkých miestach prerušená. Treba prejsť jednou neschodnou časťou buše, potom zísť dolu; potom sme si vzali motorku a pokračovali až do mesta Dschang. Cesta bola obtiažna, ale zvládli sme to.
Speaker: Fontem je prvou africkou citadelou Hnutia fokoláre a má privilegované miesto v histórii a v srdci Fokoláre.
Príchod prvých fokolarínov lekárov v r. 1966 bol novým začiatkom neopakovateľného vzťahu Chiary Lubichovej a ľudu Bangwa. Odvtedy pred očami všetkých sú plody, napríklad Kolégium Našej Pani Múdrosti a nemocnica Panny Márie zdravia Afriky.
Ale v roku 2016 v anglicky hovoriacich regiónoch Kamerunu vypukla spoločensko-politická kríza. Fontem leží práve v jednom z nich.
Odvtedy s obavami sledujeme vývoj situácie, pretože dochádza k silným ozbrojeným zrážkam medzi riadnym vojskom a anglicky hovoriacimi separatistami. V tejto oblasti nefunguje žiadna služba.
Aracelis Nkeze: Odkedy začali nepokoje, mnohí opúšťali svoje domovy a útočište našli v centre Mariapoli.
Charles Tasong: Centrum Mariapoli je pre nás miestom stretnutia, tam konáme všetky aktivity. V nedeľu je nás tu niekedy aj 200 alebo 300. Keď sú veľké stretnutia, je nás i 500. Ženy chodia očkovať do nemocnice svoje deti. Tehotné ženy tiež prichádzajú do centra Mariapoli , lebo je blízko nemocnice, kde potom idú rodiť.
Speaker: Vkolégiu sa teraz nevyučuje. Nemocnica vďaka úsiliu, ale aj vďaka odvahe niektorých zo zdravotného a pomocného personálu, je otvorená a tam nachádzajú pomoc mnohí.
Aracelis Nkeze
V nemocnici nie sú lekári, iba zopár sestier a tie vykonávajú skvelú prácu. Nedošlo tam k žiadnym komplikáciám, žeby bol niekto povedal: „Oh, tento človek zomrel, lebo tu nebol lekár.“ Vidíte, je to Božia vec. Všetko tu hovorí o zázraku.
Speaker: Charles a Aracelis sa s mimoriadnym nasadením a veľkou láskou starajú o komunitu Fokoláre vo Fontem. Charles je ženatý, má 6 detí. Jeho rodina sa odsťahovala viac na sever, do Bamendy, ktoré je istejším miestom a deti tam môžu pokračovať v štúdiu. Ako rodina sa rozhodli, že bude dobré, aby on zostal vo Fontem a bol blízko ľuďom, ktorí nemohli opustiť toto údolie.
CharlesTasong: Pre mňa je zvláštne, keď počujem, že Fontem je zatvorené. Chiara prišla do Fontem v r. 2000 a s ľudom Bangwa a všetkými tu uzavrela pakt vzájomnej lásky. A teraz? Ako si možno myslieť, že Fontem je zatvorené? To nie je možné. Chiarin život je našou krvou. Preto, ak chceš, aby sa Fontem zatvorilo, treba každého z nás zbaviť krvi. Ale to je nemožné, lebo žijeme vo vzájomnej láske a tento život pokračuje.
Speaker: Aracelis venuje svoj čas alásku mnohým, ktorých stretne. Za jej nákazlivou radosťou hneď nezistíš, že ona, tak ako aj Charles, prežili situácie, kde bol nebezpečenstvu vystavený aj ich život. Opýtali sme sa jej, odkiaľ berie túto silu.
Aracelis: Silu mi dáva Boh. Boh. Dala som svoj život za tento ľud. Sme ako v prvých rokoch Ideálu, a to nám dáva veľkú silu a ukazuje nám, že sme na správnej ceste. Ak sa pozrieme, čo prežila Chiara počas druhej svetovej vojny a to, čo sa stalo nám, môžeme povedať, že naša vojna nie je ničím vporovnaní stým, čo Chiara musela prijať anikto znich nezomrel. Vkladáme teda náš život do Božích rúk a vo všetkom sa odovzdáme Bohu.
Speaker: Stačí len pár chvíľ s Charlesom a Aracelis, aby si pochopil, že čo len pomyslenie, že by Fontem bolo zatvorené, je skutočne vzdialené skutočnej pravde. Ich istota o mieri sa nezastaví pri Fontem ani pri Kamerune.
Charles: Prvá vec, ktorá ma napadá v hĺbke môjho srdca je, že my všetci, by sme mali žiť podľa paktu vzájomnej lásky, ktorý nám dala mama Chiara. Platí pre všetkých, pre všetkých. Pevne verím, že ak by sme všetci žili tento pakt, vyriešili by sa všetky problémy sveta. Nebude to zázrakom, ale príde to. Preto chcem povedať všetkým, aby žili v tomto paktevzájomnej lásky všade, a svet sa zmení, a my pôjdeme dopredu. Toto je moje prianie: aby všetci žili podľa paktu vzájomnej lásky.
Alessandro: Ďakujeme, Charles, vďaka Aracelis!
10. CHIARA LUBICHOVÁ: SLÁVNOSTNÝ PAKT
Alessandro: Zostaňme ešte vo Fontem a spoločne prežime jednu významnú chvíľu. Bolo to 6. mája 2000. Chiara sa tam stretla s obyvateľmi a spečatila s nimi Pakt vzájomnej lásky. Pozrime si to.
Azi (Fontem) 6. mája 2000 PRI PRÍLEŽITOSTI CHIARINEJ NÁVŠTEVY
Cítim, že nemôžem od vás odísť bez toho, aby som s vami neuzavrela slávnostný pakt, / pakt vzájomnej lásky, silný a záväzný pakt. / Je to skoro prísaha, / ktorou sa zaviažeme, že chceme žiť medzi sebou v úplnom pokoji, ktorý obnovíme vždy, keď sa tento pokoj naruší. / Túžim po vykonaní tohto paktu, aby aj v budúcnosti bolo povolanie Fontem zaručené, / aby zostalo ako „mestom na vrchu“, / aby ho mohli všetci vidieť, / (potlesk) aby ho všetci mohli obdivovať, / aby ho všetci mohli napodobňovať. / A teraz dávajte pozor!, ako vonkajší znak tohto nášho paktu, podajme si ruky! /
Ďakujem všetkým, ktorí to vykonali. / Teraz je medzi nami Ježiš a je šťastný. / (potlesk) A Boh, ako vtedy pred mnohými rokmi… / nás zahalí všetkých ako slnko / svojou prítomnosťou. / Ďakujem všetkým, ďakujem! (potlesk)
11. POZDRAV MÁRIE VOCE (EMMAUS)
Miso: Emmaus, prezidentka Fokoláre, poď, prosím, k nám. (ride) Tento pakt bol skutočne silný, cítim, že sa to netýka len minulosti, ale že si ho máme obnoviť aj my dnes.
Emmaus: Máš pravdu, musíme ho obnoviť aj dnes. A vieš prečo? Lebo tento pakt nám
OSLAVA ĽUDU Nweh-Mundani umožní vytvoriť jednotu a jednota dokonca prináša Ježišovu prítomnosť medzi nás, ako povedala Chiara. Potom protagonistom nášho Diela bude Ježiš, toto Dielo nevedieme my, on je protagonistom nášho Diela. Videli sme to na dvojtýždňovom stretnutí delegátov Diela, videli sme ako sa Dielo rozrástlo, koľko plodov sa zrodilo a o tieto plody ste sa zaslúžili všetci vy na celom svete, ktorí sa usilujete žiť tento Ideál. Preto vám srdečne ďakujeme.
Videli sme aj komplexnosť Diela, má nekonečne mnoho variant: množstvo kultúr, všetky generácie, rôzne cirkvi, odlišnú zrelosť zón, lebo nie všetky sú v rovnakom bode. Kto si môže predstaviť riadiť takúto vec? Boli by sme blázni, ak by sme si mysleli, že to dokážeme sami. To sa nedá, nie toto je naša úloha a našťastie to ani nemusíme robiť, lebo to má urobiť Ježiš medzi nami.
Ježiš medzi nami je protagonistom nášho Diela a my chceme venovať tento rok, ktorý práve teraz začína, práve jemu. Vieme, že ak on bude medzi nami, dá nám potrebné svetlo okamih za okamihom, na to, čo je dobré urobiť, čo je správne povedať, ako sa máme hýbať v určitých situáciách. S ním môžeme ísť dopredu.
A ak je on medzi nami – a dnes sme si istí jeho prítomnosťou –, ale aby sme si boli tým istí, urobme aj my tento pakt. Ja ho robím s tebou, Alessandro, s tebou Miso, i s tebou Marco, robím ho so všetkými vami. Robím ho aj s tými, ktorí nás teraz sledujú vo svete, aby on bol skutočne medzi nami. A on je medzi nami, povedala Chiara, a je spokojný. A čo si máme viac priať? Doprajme mu radosť prebývať medzi nami celý tento rok i potom. Ciao!
Miso: Veľká vďaka! (potlesk)
12. ZÁVER
Marco: Adošli sme na konci. Pripomíname, že budúce kolegamento bude 7. decembra o 20. hod. SEČ. V priamom prenose budeme sledovať udalosti z Tridentu spojené s oslavou storočnice.
Alessandro: Prv, než sa rozlúčime, predstavím vám túto knihu. Volá sa „Telefonické konverzácie“, ktorú vypracoval Michel Vandeleene. Nie je to kniha do vrecka, lebo obsahuje 300 Chiariných duchovných myšlienok, ktoré odzneli na kolegamente od roku 1981 až do roku 2004. (potlesk)
Marco: A teraz niečo mimo programu. Dnes sme ďakovali a pozdravili mnoho ľudí, radi by sme ale poďakovať všetkým tým, ktorí vtichosti ahúževnato spolupracujú na Kolegamente: od tých najvzdialenejších, ktorí nám posielajú reportáže, až po tých, čo sú v réžii, zvukárom, technikom, prekladateľom, a samozrejme redakcii, ktorá nás trpezlivo vedie i znáša… Všetkým skutočne obrovsky ďakujeme. (Potlesk)
Miso: Zdravíme vás! Ciao! Marco: Ciao! (risate e potlesk)
(2485M, 58 min.; preklad a dabing Zora Kuchárska)
