Slovo života
„Zverený poklad chráň mocou Ducha Svätého, ktorý v nás prebýva.“ (2 Tim 1, 14)
Apoštol Pavol píše Timotejovi, svojmu „synovi vo viere“. Timotej sa podieľal na jeho evanjelizačnom pôsobení a jemu zveril spoločenstvo v Efeze.
Pavol cítil, že sa blíži jeho smrť, a tak ho povzbudzuje v tejto náročnej úlohe viesť spoločenstvo. Timotej skutočne dostal „poklad“, čiže podstatu kresťanskej viery, tak ako ju apoštoli podávali, a je na jeho zodpovednosti odovzdávať tento poklad zase verne ďalej nasledujúcim generáciám.
Pavol pod tým rozumie chrániť a nechať zažiariť dar, ktorý dostal, a byť pripravený dať aj život za šírenie dobrej zvesti – evanjelia.
„Zverený poklad chráň mocou Ducha Svätého, ktorý v nás prebýva.“
Pavol a Timotej prijali Ducha Svätého ako svetlo a záruku pre ich nezastupiteľnú úlohu pastierov a evanjelizátorov. Skrze ich svedectvo a svedectvo ich nasledovníkov sa ohlasovanie evanjelia dostalo až k nám.
Podobne aj každý kresťan má vo svojej spoločenskej a náboženskej komunite svoje „poslanie“: má budovať zjednotenú rodinu, vychovávať mladých, nasadiť sa v politike a práci, postarať sa o slabších, vnášať do kultúry a umenia svetlo múdrosti života podľa evanjelia, zasvätiť život Bohu v službe bratom.
Dokonca podľa slov pápeža Františka adresovaných mladým „každý muž a každá žena je misiou…“ Október 2019 vyhlásila Katolícka cirkev za „Mimoriadny misijný mesiac“. Môže to byť aj pre nás príležitosť vedome obnoviť úsilie dosvedčovať našu vieru so srdcom otvoreným a rozšíreným evanjeliovou láskou, a tá plodí vľúdne prijatie, stretnutie a dialóg.
„Zverený poklad chráň mocou Ducha Svätého, ktorý v nás prebýva.“
Každý kresťan je „chrámom“ Ducha Svätého, ktorý umožňuje objavovať a chrániť „poklady“, ktoré sú mu zverené, aby ich rozvíjal a poskytol k dispozícii všetkým. Prvým z týchto „pokladov“ je viera v Pána Ježiša. My kresťania ju musíme prebudiť a modlitbou živiť, a potom odovzdávať svedectvom lásky.
Istý nedávno vysvätený kňaz (J. J.) hovorí: „Zverili mi starostlivosť o veriacich vo veľkom katolíckom kostole v jednom brazílskom veľkomeste. Je tu veľmi zložité sociálne prostredie, často sa stretávam s ľuďmi, ktorí nemajú vyjasnenú vlastnú náboženskú identitu, a tak sa zúčastňujú aj na svätej omši, aj na iných starých tradičných kultoch. Viem, že som zodpovedný za odovzdávanie kresťanskej viery v súlade s evanjeliom, snažím sa však aj o to, aby sa vo farnosti všetci cítili prívetivo prijatí. Pomyslel som si, že pre tieto osoby by mohlo byť slúženie svätej omše slávnostnejšie, keby sme ho oživili ich tradičnými hudobnými nástrojmi a tak vyzdvihli korene ich kultúr. Nebola to jednoduchá výzva, ale všetkých to potešilo, pretože namiesto rozdelenia komunity nás to spojilo v tom, čo máme spoločné: vo viere v Boha, ktorý nám dáva radosť.“
„Zverený poklad chráň mocou Ducha Svätého, ktorý v nás prebýva.“
Ďalším neoceniteľným pokladom, ktorý sme dostali priamo od Ježiša, je jeho slovo, ktoré je slovom Božím.
Tento dar „si vyžaduje od nás veľkú zodpovednosť (…). Boh nám dal svoje slovo preto, aby skrze nás prinášalo plody. Chce vidieť, že v našom živote a v našom pôsobení vo svete uskutočňuje tú hlbokú premenu, ktorej je ono schopné. (…) Ako teda budeme Slovo na tento mesiac uvádzať do svojho života? Budeme milovať Božie slovo, usilovať sa poznávať ho čoraz väčšmi a predovšetkým ho budeme uskutočňovať s čoraz väčším nasadením, aby sa skutočne stalo základnou potravou nášho duchovného života, naším vnútorným učiteľom, vodcom nášho svedomia, neotrasiteľným vzťažným bodom všetkých našich rozhodnutí a všetkých našich činností. (…) Vo svedomí ľudí je mnoho zmätku a nejasností, všade prevláda sklon k relativizmu a zahmlievaniu. Keď budeme žiť podľa Božieho slova, nielenže budeme chránení pred týmto vážnym nebezpečenstvom, ale podľa Ježišovho silného vyjadrenia (porov. Mt 5, 15-16) sa staneme horiacimi sviecami, ktoré svojím svetlom pomôžu aj ostatným zorientovať sa a vydať sa po správnej ceste.“
Slovo života pre deti a tínedžerov
Myšlienka na mesiac
Opatrovať a odovzdávať „poklad“
Mnohí veľkí učenci známi svojou múdrosťou keď cítili, že sa blíži ich smrť, povzbudzovali druhých k ideálu alebo k hodnotám, ktoré ich môžu motivovať a pomôžu im viesť ďalších. Boli si vedomí, že objavili poklad a cítili, že je na ich zodpovednosti odovzdávať ho zase verne ďalej nasledujúcim generáciám.
To znamená chrániť a nechať zažiariť semená pravdy schopné priamo odovzdávať život, aby sa prirodzene šírili.
Aj my v našej komunite máme úlohu: opatrovať a odovzdávať hodnoty presahujúce našu rozmanitosť a náš spôsob myslenia a presvedčenia ako napríklad: budovať zjednotenú rodinu, vychovávať mladých, nasadiť sa v politike a práci, starať sa o slabších, vnášať do kultúry a umenia svetlo múdrosti v službe bratom.
Je to príležitosť vedome obnoviť úsilie svedčiť o našom presvedčení so srdcom otvoreným láskou a tá plodí vľúdne prijatie, stretnutie a dialóg.
Takto môžeme objavovať a chrániť tie poklady, ktoré nám boli zverené, aby sa rozvíjali a poskytli sme ich k dispozícii všetkým. Svojou činnosťou vo svete uskutočníme hlbokú premenu.
Ako žiť myšlienku tohto mesiaca?
Uskutočňujme ju s čoraz väčším nasadením, aby sa stala základnou potravou nášho duchovného života, naším vnútorným učiteľom, vodcom nášho svedomia, vzťažným bodom všetkých našich rozhodnutí a činností. Vo svedomí ľudí je mnoho zmätku a nejasností, všetko sa relativizuje a všetko sa stáva málo transparentné. Keď budeme žiť v tomto duchu, staneme sa horiacimi sviecami, ktoré svojím svetlom pomôžu aj ostatným zorientovať sa a vydať sa na správnu cestu.
Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.
