Slovo života
„Zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami.“ (Sk 1, 8)
Kniha Skutky apoštolov, ktorú napísal evanjelista Lukáš, sa začína Ježišovým prisľúbením, ktoré dal apoštolom krátko pred tým, ako sa s nimi rozlúčil a natrvalo sa vrátil k Otcovi: priamo od Boha dostanú potrebnú silu, aby mohli medzi ľuďmi pokračovať v ohlasovaní a budovaní Božieho kráľovstva. Nejde o podnecovanie k „štátnemu prevratu“ alebo o postavenie jednej politickej či spoločenskej moci proti druhej, skôr ide o hlboké účinkovanie Ducha Svätého: keď ho prijmeme do srdca, vytvára „nových ľudí“. Onedlho po týchto udalostiach zostúpil Duch Svätý na apoštolov, keď boli spolu s Máriou, a počnúc svätým mestom Jeruzalemom začali šíriť Ježišovo posolstvo až po „kraj zeme“.
„Zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami.“
Apoštoli a s nimi všetci Ježišovi učeníci sú posielaní ako „svedkovia“. A naozaj, každý kresťan, keď prostredníctvom Ježiša objaví, čo to znamená byť Božím synom, zistí tiež, že je posielaný. Naše povolanie a naša synovská identita sa napĺňajú v poslaní, takže máme vykročiť smerom k ostatným ako bratia. Všetci sme povolávaní k apoštolátu, k svedectvu životom a potom, ak treba, aj slovami. Svedkami sa stávame, ak si osvojujeme Ježišov spôsob života. Čiže, keď sa každý deň v našom rodinnom, pracovnom či školskom prostredí alebo pri zábave stretávame s ľuďmi s prívetivým postojom spoluúčasti, v srdci však máme veľký Otcov zámer – všeobecné bratstvo. Marilena a Silvano hovoria: „Keď sme sa vzali, chceli sme byť rodinou schopnou prijať každého. Jednu z prvých skúseností sme zažili v predvianočnom období. Chceli sme predísť tomu, aby sa z vianočných pozdravov stali len uponáhľané blahoželania pred kostolom, a tak nám napadlo ponavštevovať susedov s malými darčekmi. Všetkých to prekvapilo a potešilo, zvlášť istí manželia, ktorým sa mnohí skôr vyhýbali, nám otvorili svoje srdce a porozprávali o svojich ťažkostiach, ako ich už celé roky nikto neprišiel navštíviť. Bola to viac ako dvojhodinová návšteva a ich radosť nás veľmi dojala. Pomaly a postupne, jedine so snahou o otvorenosť voči každému, sme nadviazali vzťahy s mnohými ľuďmi. Nebolo to vždy jednoduché, neraz nám zmenila program napríklad neočakávaná návšteva. Vždy sme však mali na zreteli, aby sme nepremárnili tieto príležitosti na bratské vzťahy. Raz nám darovali tortu a my sme sa rozhodli podeliť sa s ňou s istou paňou, ktorá nám pomáhala, keď sme zbierali hračky pre Brazíliu. Nápad ju veľmi potešil a pre nás to bola príležitosť spoznať jej rodinu. Pri lúčení nám povedala: „Keby som tak aj ja mala takú odvahu ísť navštevovať druhých!“
„Zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami.“
My všetci sme ako kresťania prijali dar Ducha Svätého pri krste, on však pôsobí aj vo svedomí všetkých ľudí, ktorí úprimne hľadajú pravdu a dobro. Z toho vyplýva, že všetci môžeme vytvárať priestor Božiemu Duchu a nechať sa ním viesť. Ako ho môžeme rozpoznať a počúvať? Môže nám pomôcť táto myšlienka Chiary Lubichovej: „(…) Duch Svätý prebýva v nás ako vo svojom chráme, dáva nám svetlo a vedie nás. Je Duchom pravdy, ktorý dáva pochopiť Ježišove slová, robí ich živými a aktuálnymi, vzbudzuje lásku k múdrosti, vnuká nám, čo máme hovoriť a ako to máme povedať. Je Duchom lásky, ktorý zapaľuje vlastnou láskou, dáva schopnosť milovať Boha z celého srdca, z celej duše a zo všetkých síl, a milovať každého, koho na svojej životnej púti stretneme. Je Duchom sily, ktorý dáva odvahu a posilu, aby sme boli verní evanjeliu a vydávali svedectvo pravde. (…) S touto Božou láskou v srdci a skrze ňu sa dá ísť stále ďalej a umožňovať čoraz väčšiemu počtu ľudí mať podiel na tejto božskej skutočnosti. (…) A ten „kraj zeme“, to nie sú len zemepisné hranice. Týka sa i ľudí v našej blízkosti, ktorí ešte nemali šťastie spoznať pravé evanjelium. Až sem sa má dostať naše svedectvo. (…) Ježišova láska si od nás žiada, aby sme sa zjednocovali s každým a zabúdali pritom úplne na seba, až kým ten druhý, oslovený takouto Božou láskou z našej strany, sa tiež bude chcieť „zjednotiť“ s nami, aby sme si potom navzájom pomáhali, hovorili o svojich ideáloch, plánoch, zážitkoch. Až potom mu budeme môcť odovzdať Slovo života, ktoré sa tak stane darom vzájomnej lásky.“
Slovo života pre deti a tínedžerov
Myšlienka na mesiac
Chopiť sa v láske iniciatívy
Naše povolanie a naša identita ako osôb sa realizuje blízkosťou k druhým ako našim bratom. Všetci sme povolaní milovať skutkami a potom, ak je to potrebné, slovami.
Svedkami sa stávame, keď sa chopíme v láske iniciatívy. A to, keď každý deň v našej rodine, v pracovnom či študijnom prostredí alebo na rekreácii, vyjdeme v ústrety ľuďom v duchu prijatia, keď sme pripravení sa podeliť, keď máme vo svojom srdci ten veľký projekt, ktorým je univerzálne bratstvo.
Marilena a Silvano rozprávajú: „Keď sme sa vzali, chceli sme byť rodinou schopnou prijať každého. Jednu z prvých skúseností sme zažili v predvianočnom období. Chceli sme predísť tomu, aby sa z vianočných prianí stali len uponáhľané blahoželania pred kostolom. Napadlo nám ponavštevovať susedov a priniesť im malý darček. Všetkých to prekvapilo i potešilo, zvlášť istých manželov, ktorým sa mnohí skôr vyhýbali. Otvorili nám svoje srdcia a porozprávali o svojich ťažkostiach, ako ich už celé roky nikto neprišiel navštíviť. Bola to viac ako dvojhodinová návšteva a ich radosť nás veľmi dojala. Pomaly, postupne a jedine v snahe o otvorenosť ku každému, sme nadviazali vzťahy s mnohými ľuďmi. Nebolo to vždy jednoduché, lebo neraz sa nám stalo, že neočakávaná návšteva nám zmenila program. Vždy sme ale mali na zreteli, že nechceme premárniť tieto príležitosti na bratské vzťahy. Raz sme dostali tortu a rozhodli sme sa podeliť sa s ňou s istou paňou, ktorá nám pomáhala pri zbierke hračiek pre Brazíliu. Táto iniciatíva ju veľmi potešila a pre nás to bola príležitosť spoznať jej rodinu. Pri lúčení nám povedala: „Keby som tak aj ja mala rovnakú odvahu ísť navštíviť druhých!“
Pomôckou nám môže byť myšlienka Chiary Lubichovej: „Duch pravdy žije v nás, osvecuje nás a vedie. Pomáha nám pochopiť ducha lásky, zamilovať si múdrosť, naznačuje nám, čo máme povedať, čo vykonať, zapaľuje nás a robí nás schopnými milovať celým svojím srdcom, dušou a silou tých, ktorých stretávame na našej ceste (…) Z lásky sa máme snažiť preniknúť do každého, zabudnúť úplne na seba, až kým nás ten druhý nebude chcieť preniknúť vo vzájomnej výmene pomoci, ideálov, projektov, citov. Iba vtedy môžeme ponúknuť slovo ako dar vzájomnej lásky“.
Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.
