Slovo života
„Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ (Jn 20, 21)
Evanjelista Ján po tragickom vyrozprávaní Ježišovej smrti, ktorá uvrhla učeníkov do strachu a zmätku, ohlasuje prekvapivú novinku: vstal z mŕtvych a vrátil sa k svojim! Zmŕtvychvstalý sa vo veľkonočné ráno naozaj ukázal a dal spoznať Márii z Magdaly. V ten istý deň večer sa ukázal ostatným učeníkom, ktorí sa zavreli v dome, lebo ich prenikol pocit veľkej bezradnosti a porážky.
On sa ich vybral hľadať, chce sa s nimi znovu stretnúť. Nezáleží na tom, že ho zradili, alebo že pred nebezpečenstvom ušli. Ježiš sa im ukázal najmä so znakmi utrpenia pri ukrižovaní, s trýznivými ranami po klincoch a s prebodnutým bokom. Jeho prvými slovami bol pozdrav pokoja, ten je pravým darom, ktorý zostupuje na dušu a premieňa život.
Až teraz ho učeníci konečne spoznali a obnovila sa ich radosť – so svojím Učiteľom a Pánom sa aj oni opäť cítia uzdravení, potešení a plní svetla.
Zmŕtvychvstalý potom zveril tejto skupinke osôb náročnú úlohu: vyjsť na cesty a prinášať svetu evanjeliovú zvesť, tak ako to robil on sám. Koľká odvaha! Ako Otec dôveroval jemu, tak aj oni majú plnú Ježišovu dôveru.
Nakoniec Ján dodáva, že Ježiš „dýchol na nich“, čiže podelil sa s nimi o tú istú vnútornú silu, toho istého Ducha lásky, čo obnovuje srdcia a myseľ.
„Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“
Ježiš si prešiel celým ľudským bytím: zakúsil radosť z priateľstva aj bolesť zo zrady, namáhavú prácu a únavu na cestách, vie, ako sme na tom, pozná obmedzenia, utrpenie a pády, čo nás deň čo deň sprevádzajú. Podobne ako učeníkov v zastrčenej miestnosti aj každého z nás stále hľadá v našich pochybách a uzavretosti, verí nám.
Zmŕtvychvstalý Kristus nás pozýva zakúsiť spolu s ním nový život a pokoj, aby sme sa oň potom mohli podeliť s ostatnými. Posiela nás svedčiť o našom stretnutí s ním, „vychádzať“ zo seba samých, z našich chabých istôt a ohraničení, aby sme v priestore a v čase rozvinuli poslanie, ktoré máme od Otca: ohlasovať, že Boh je Láska.
„Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“
Chiara Lubichová v roku 2005 k tomuto slovu života povedala: „Len slová dnes nestačia. (…) Hlásanie evanjelia bude účinné, ak sa bude opierať o svedectvo vlastného života, ako to bolo za čias prvých kresťanov, ktorí mohli povedať: „Zvestujeme vám, čo sme videli a počuli…“ Bude účinné, ak bude i o nás možné povedať tak ako o nich: „Hľaďte, ako sa majú radi a sú ochotní jeden za druhého i zomrieť.“ Bude účinné, ak budeme svoju lásku konkrétne prejavovať svojou štedrosťou, keď si budeme všímať núdznych a budeme sa vedieť podeliť o jedlo, šatstvo aj o príbytky s tými, ktorí to nemajú, keď ponúkneme priateľstvo opusteným a zúfalým, keď budeme oporou pre tých, čo sú vystavení skúške. Takýmto životom budeme svedčiť pred svetom, že Ježiš je úžasný. A keď budeme druhým Kristom, aj my prispejeme k tomu, že jeho dielo bude pokračovať.“
„Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“
Aj my môžeme ísť hľadať Ježiša medzi ľudí, ktorých sužuje bolesť a osamotenosť. Môžeme im ohľaduplne ponúknuť našu spoločnosť na ich životnej ceste k pokoju, ktorý je Ježišovým darom. V malom juhotalianskom mestečku sa takto venuje migrantom M. Pia so svojimi spoločníkmi. V tých tvárach sa zračí bolesť, vojna a podstúpené násilie.
„Čo hľadám?“ zveruje sa M. Pia. „Môjmu životu dáva zmysel Ježiš a viem, že ho môžem spoznávať a stretať najmä v najzranenejších bratoch. Naše združenie im ponúka kurzy taliančiny a pomoc pri hľadaní bývania alebo práce, takto pomáhame riešiť ich materiálne potreby. Opýtali sme sa ich, či by nepotrebovali aj duchovnú podporu. Tento návrh s radosťou prijali pravoslávne ženy, ktoré sa učia taliančinu. Do jedného strediska pre imigrantov prišli aj kresťania z Baptistickej cirkvi. Po dohode s baptistickým pastorom sme sa podujali vodiť ich v nedeľu na ich pomerne vzdialené bohoslužby. Plodom tejto konkrétnej lásky medzi kresťanmi bolo priateľstvo, ktoré sa upevňovalo aj kultúrnymi podujatiami, besedami za okrúhlym stolom a koncertmi. Uvedomili sme si, že sme jeden ,ľud‘, ktorý hľadá nové cesty k jednote v odlišnosti, aby takto svedčil o Božom kráľovstve.“
Slovo života pre deti a tínedžerov
Myšlienka na mesiac
Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.
