Keď som ešte ako študentka spoznala spiritualitu Diela Máriinho, bola som veľmi oslovená a celú moju dušu zaplavilo presvedčenie „to je ono, čo Boh chce, aby som žila“. Poznala som kresťanstvo, po akom som túžila, kresťanstvo pre našu dobu, živé, oslovujúce, schopné ponúknuť riešenia nielen našich ťažkostí osobných, ale aj spoločenských problémov. Spoznala som Ideál cez jednu rodinu a rozhodla sa, že ak si niekedy založím vlastnú, bola by som rada, keby v nej panovala taká atmosféra ako v nej. Už vtedy som bádala, hľadala, kto je tá osoba, ktorú oslovil Boh. Chiara sa pre mňa stala kompasom, prameňom pravdy, inšpiráciou, ako vidieť cez prizmu Ideálu jednoty a Ježiša opusteného život svoj, neskôr našej rodiny.
Veľmi sa mi vtedy páčilo, že v mesačnom Slove života postupne človek prežije dôkladne celé evanjelium v praxi. Teda nielen teológia ako teória, ale aplikácia pre každú minútu všedného dňa. Predtým som nezažila také živé spoločenstvo ako v Diele Máriinom. Vzťahy s ľuďmi sa stali úprimnejšími, vedeli sme a vieme, že nás spája Ježiš medzi nami. Aj ťažké veci dostali iný zmysel – urobiť ich pre Ježiša.
Charizma jednoty ma naučila podstatné: hľadať svoj lúč, cestu, ktorú nám pripravil Boh. Staneme sa šťastnými, aj keď fyzicky aj psychicky trpíme, lebo cítime a vieme, aký to má zmysel a že práve toto chce od nás Boh. Mnohé veci vyzerajú ako nepodstatné z hľadiska efektu vynaloženého úsilia. Ale je to len a len láska do nich vložená, ktorá im dáva zmysel. Mňa napr. oslobodilo, keď som nemohla ísť na omšu, ale pochopila som, že ju môžem slúžiť po celý deň, rovnako ako môže byť modlitbou celý deň, aj keď je naplnený „len“ najobyčajnejšími vecami.
Spiritualita ma naučila tiež byť flexibilnou, nebáť sa mnohé stratiť, odstrihnúť. Je potrebné urobiť si plán, ale na konci dňa alebo na konci života je možné zažiť, že bolo všetko inak, ako sme si naplánovali. Ak sme vnímaví, pochopíme udalosti ako zlatú niť, ktorá nás dovedie tam, kde nás vidí Boh.
Nie vždy je ľahké ísť proti prúdu alebo zostať verný Ideálu, ale mňa to napĺňa radosťou, zadosťučinením a poznaním, aby som sa nebála kráčať aj po vode, ak to chce odo mňa On. A nebáť sa začínať stále odznova.
Mária
