Prinášame svedectvo Noemi Sánches z kongresu mladých z Fokoláre z novembra 2016. Noemi vyštudovala trojičnú ontológiu na Univerzitnom inštutúte Sophia a momentálne si robí doktorát z filozofie na univerzite v Perugi.
Som Noemi, pochádzam z Paraguaja a mám 26 rokov. Spýtali sa ma, že kto je pre mňa Ježiš opustený. Odmalička som zakúšala bolesť: mamu som stratila ako sedem ročná, starú mamu, u ktorej som vyrastala, ako 17-ročná a starého otca o rok neskôr. V poslednej dobe som chronicky chorá. Kristus ukrižovaný, ako nám ho ukázala Chiara Lubichová, nikdy pre mňa nebol iba bolesťou, neporozumením, nezdarom, opustenosť atď. Ale aj vzácnymi momentami silného zážitku Boha, ako aj mnohých osobných požehnaní spoločne s druhými.
Počas mojich štúdií na Sophii, sa nás cez jednu prednášku profesor spýtal: „Viete prečo Ježiš opustený je Bohom našich čias?“ Jeden zo spolužiakov zdvihol ruku a povedal: „Pretože sú bolestné a musíme to objať.“ Profesor nám teda rozpovedal tú časť evanjelia, keď Ježiš zomiera na kríži a stotník vyznáva: „Tento človek bol skutočne Božím Synom!“ Pre hebrejov tých čias bol Ježiš Bohom prekliaty. Kultúra a náboženské presvedčenie im nedovolili rozpoznať v človeku to božské. Naopak stotník, pohan, dokázal rozoznať Boha tam, kde ho oči jeho súčasníkov neboli schopní rozoznať. „Tu nie je bolesť,“ pokračuje profesor, „tu je Svetlo, ktoré nám otvára oči a Múdrosť, ktorá nám dáva chápanie, kto Boh v skutočnosti je: Ten, ktorý sa odhaľuje v skrytosti, ten, ktorý sa úplne vyprázdňuje, aby mohol prijať druhého, byť druhým, pretože je Láskou. Toto je Ježiš opustený.“
Toto nové pochopenie jeho identity ma ožiarilo a umožnilo mi nájsť zmysel a vášeň pre štúdium. Aby som pomocou rôznych disciplín spoločne s druhými hľadala všetky možné vyjadrenia tej jedinej Múdrosti, odpovede na problémy dnešného doráňaného sveta, pretože Ježiš opustený je konkrétny, nie je to len teoretický koncept a ani duchovný. Pochopila som, že rozmýšľame srdcom, že je to prebodnuté srdce na kríži, ktoré nám umožňuje vidieť Boha a byť ním videný.
Bližšie spoznanie Boha mi pomohlo nielen pochopiť, kto je Boh, ale aj kto som ja: som nič. Pred Bohom, Stvoriteľom, nemôžem byť iným ako ničím, len Boh je. Ježiš v svojej opustenosti sa stal interpretačným kľúčom k môjmu životu, k mojej minulosti, ale aj k histórii môjho národa vo všetkých jeho slabostiach a daroch. Spolu s túžbou žiť pre mojich ľudí využívajúc dary, ktoré mi dal.
Tento pohľad na ukrižovaného a opusteného Ježiša je dar, ktorý cez Chiaru Lubichovú, dal Boh nielen Hnutiu Fokoláre, ale aj Cirkvi a celému ľudstvu. Špeciálne tam, kde Boh najviac chýba. Pretože on nám ukázal, že najďalej od Boha je najbližšie Bohu, tak ako sa to stalo stotníkovi. Pretože opustený Ježiš nie je len nejakým „kľúčom“ na vyriešenie našich osobných problémov. To je len prvý krok, predpoklad k tomu, aby sme Ho darovali, hľadali a milovali v ľudských bolestiach.
