Prinášame niekoľko myšlienok z príhovoru zakladateľky fokoláre v Luzerne (Švajčiarsko) v roku 1999.
[…] Ježiš povedal: „Kde sú dvaja alebo traja zjednotení v mojom mene – čo znamená v mojej láske – tam som ja uprostred nich.“ A táto krásna možnosť je ponúknutá aj rodine: stať sa miestom prítomnosti Božej.
Pre rodinu, ktorá žije takto, nič, čo sa deje vôkol nej, nie je cudzie. Jednoducho tým, že je takou, akou je, má schopnosť vydávať svedectvo, ohlasovať, ozdravovať sociálne prostredie vo svojej blízkosti, pretože život hovorí a koná sám za seba. Je mojou skúsenosťou, že rodina vie otvoriť dom a srdce drámam, ktorými spoločnosť prechádza, jej rôznym podobám samoty, jej vydedencom. Vie dokonca vteľovať a organizovať solidaritu v stále širšom rozsahu, dokonca podporovať účinné akcie, ktoré vplývajú na inštitúcie, blokujú chybné zákony a rozhodnutia, orientujú politikov. Pre prítomnosť a aktivitu jej členov v rôznych sociálnych prostrediach vie vstúpiť do dialógu s inštitúciami, ponúknuť pomoc v konkrétnych potrebách, vytvárať povedomie a predpoklady pre vhodnú rodinnú politiku a verejnú mienku, založenú na hodnotách.
Myslím, že pre svet neexistuje krajšia vec ako takáto rodina. Pretože, pýtame sa, čo ľudstvo hľadá? Šťastie. A kde ho hľadá? V láske, v kráse, a aby ho dosiahlo, je pripravené na čokoľvek. Tam, v tých rodinách, je plnosť ľudskej lásky a krása nadprirodzenej lásky.
Poznala som takéto rodiny a sú skutočne nádherné. Vyvolávajú u všetkých veľký obdiv. Zdanlivo vyzerajú ako iné rodiny, ale ukrývajú tajomstvo, tajomstvo lásky: milovaná bolesť ich spája s Kristom, ktorý prebýva v ich domoch, priťahovaný vzájomnou láskou, ktorá ich spája, a s nimi – s týmito rodinami – premieňa svet. Chcela som sa s vami podeliť o tieto myšlienky, ktoré som pozbierala vo svojom srdci a zo skúseností mnohých, mnohých rodín. Chcela by som podnietiť v nás všetkých konkrétne nasadenie sa a pôsobenie všetkými možnými spôsobmi pre skutočné dobro rodiny. Lebo zdravie prvotnej bunky spoločnosti je pre osudy celého ľudstva príliš dôležité.
„Zachrániť rodinu – píše veľký spisovateľ Igino Giordani – znamená zachrániť civilizáciu. Štát vytvárajú rodiny; ak tieto upadnú, aj tá sa zakolíše“. A hovorí tiež: „Manželia sa stanú božími spolupracovníkmi, keď dajú ľudstvu život a lásku. […] Láska, ktorá sa z rodiny rozširuje na pracovisko, na mesto, na národ, na ľudstvo. Je to rozširovanie kruhov ako morskej vlny, ktorá sa uberá do nekonečna. Už dvadsať stáročí planie revolučný nepokoj, zapálený evanjeliom, a prosí o lásku.“
Chiara Lubichová
