Slovo života
„Pane, dobre je nám tu.“(Mt 17, 4)
Počas cesty do Jeruzalema Ježiš svojim učeníkom hovoril, že ho tam čaká utrpenie, smrť a napokon bude vzkriesený. Peter sa proti tomu búrila súčasne tým vyjadroval všeobecné zdesenie a nepochopenie. Majster ho teda vzal spolu s Jakubom a Jánom,„vyviedol ich na vysoký vrch“ a tam sa všetkým trom zjavil v novom a mimoriadnom svetle: jeho tvár „žiarila sťa slnko“ a rozprávali sa s ním Mojžiš a prorok Eliáš. Z jasného oblaku začuli hlas samotného Otca, ktorý ich pozýval, aby počúvali Ježiša, jeho milovaného Syna. Peter po tejto prekvapivej skúsenosti nechcel odtiaľ odísť a hovorí:
„Pane, dobre je nám tu.“
Ježišov zámer bol umožniť svojim najbližším priateľom prežiť nezabudnuteľnú skúsenosť, aby si ju v sebe navždy uchovali.
Aj my sme možno s úžasom a dojatím zažili Božiu prítomnosť a jeho pôsobenie v našom živote vo chvíľach radosti, pokoja a svetla, pri ktorých by sme si priali, aby sa nikdy neskončili. Tieto chvíle často prežívame s druhými alebo vďaka nim. Vzájomná láska skutočne priťahuje Božiu prítomnosť, pretože, ako Ježiš prisľúbil: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18, 20). Niekedy nám umožňuje ocitnúť sa v týchto dôverných chvíľacha vnímať udalosti jeho pohľadom.
Tieto skúsenosti nám pomáhajúnadobúdať silu čeliť ťažkostiam, skúškam a námahám, s ktorými sa na ceste stretávame,a mať pritom v srdci istotu, že nad nami bdie Boh, ktorý nás povolal, aby sme sa stali súčasťou dejín spásy.
Po zostúpení z vrchu sa učeníci spoločne vybrali do Jeruzalema, kde ich očakával zástup plný nádeje, ale aj nástrahy, odpor, averzia a utrpenie. Tam „budú rozptýlení a poslaní až do končín zeme, aby svedčili o našom konečnom príbytku, o Božom kráľovstve“.[1]
Budú môcť začať vytvárať jeho dom už tu dole medzi ľuďmi, pretože boli „doma“ s Ježišom na vrchu.
„Pane, dobre je nám tu.“
„Vstaňte a nebojte sa!“ (Mt 17,7), tak znie Ježišova výzva na konci tejto mimoriadnej skúsenosti. Obracia sa ňou aj na nás. Ako jeho učeníci a priatelia môžeme s odvahou čeliť tomu, čo nás čaká.
Tak to bolo aj v prípade Chiary Lubichovej. Po dovolenkovom období, ktoré bolo také bohaté na svetlo, že ho nazvali „Raj 1949“,vďaka vnímaniu Božej prítomnosti v malom spoločenstve, s ktorým trávila čas odpočinku, a pre mimoriadnu kontempláciu tajomstiev viery netúžila po návrate do každodenného života. Urobila tak však s novým zápalom, pretože si uvedomila, že práve kvôli tejto skúsenosti osvietenia má „zostúpiť z vrchu“ a pustiť sa do práce, byť Ježišovým nástrojom pri realizácii jeho kráľovstva, vnášaním jeho lásky a svetla práve tam, kde chýbajú, aj keď to vyžaduje zvládanie ťažkostí a utrpenia.
„Pane, dobre je nám tu.“
A keď zas my strácame svetlo, pripomeňme si v srdci aj v mysli chvíle, keď nás Pán osvietil. A ak sme jeho blízkosť nezažili, hľadajme ju. Dajme si tú námahu, „vystúpme na vrch“, aby sme sa s ním stretávali v našich blížnych, aby sme ho uctievali v našich kostoloch a tiež kontemplovali v kráse prírody.
Pretože on je tam pre nás vždy: stačí, keď s ním kráčame a v tichosti ho pokorne počúvame ako Peter, Jakub a Ján.[2]
Spracoval Silvano Malinia a tím Slova života
[1]T. Radcliffe OP, seconda meditazione – druhá meditácia účastníkov generálneho zhromaždenia Biskupskej synody, Sacrofano, 1. október 2023.
[2]Porov. Mt 17, 6.
Slovo života pre deti a tínedžerov
Myšlienka na mesiac
Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.
