Slovo života
„Boli k nám neobyčajne ľudskí.“ (porov. Sk 28, 2)
Po dvojtýždňovej dobrodružnej plavbe dosiahlo 276 stroskotancov ostrov v Stredozemnom mori. Boli premočení, na konci so silami a vystrašení, zakúsili svoju bezmocnosť pred prírodnými živlami aj čo to znamená hľadieť smrti priamo do očí. Bol medzi nimi aj jeden väzeň, ktorý cestoval do Ríma, kde mal predstúpiť pred cisárov súd.
Tento zápis nie je zo súčasných správ. Je to opis jednej skúsenosti apoštola Pavla, ktorého predviedli do Ríma, aby tam mučeníckym svedectvom zavŕšil svoje evanjelizačné poslanie.
Podporovaný nezlomnou vierou v Prozreteľnosť, napriek väzenským podmienkam, bol schopný posilňovať všetkých spoluúčastníkov tohto nešťastného dobrodružstva až po pristátie na pláži na Malte.
Tu im obyvateľstvo vyšlo v ústrety, poskytli im miesto okolo veľkého ohňa, aby sa zotavili, a potom sa o nich postarali. Keď sa asi o tri mesiace končila zima, vybavili ich všetkým potrebným na bezpečné pokračovanie v ceste.
„Boli k nám neobyčajne ľudskí.“
Pavol a ostatní stroskotanci zakúsili prívetivú a konkrétnu ľudskosť národa, ktorý ešte nepoznal svetlo evanjelia. Nebolo to uponáhľané neosobné prijatie, ale ochota poslúžiť hosťom bez kultúrnych, náboženských či sociálnych predsudkov. Takto sa však dá konať len na základe osobnej aj celospoločenskej zaangažovanosti.
Schopnosť prijať druhého je v DNA každého človeka, pretože je stvorený na Boží obraz, nesieme v sebe túto pečať milosrdného Boha, aj keď sa v nás ešte nerozhorela kresťanská viera, alebo, naopak, ochabuje. Je to zákon vrytý do ľudského srdca a Božie slovo ho dostáva na svetlo a priraďuje mu správnu hodnotu od čias Abraháma až po úžasné Ježišovo zjavenie: „Bol som pocestný a pritúlili ste ma.“
Pán sám nám ponúka silu svojej milosti, len aby naša krehká vôľa dosiahla plnosť kresťanskej lásky.
Pri tejto skúsenosti nás Pavol učí aj dôverovať prozreteľnému Božiemu zásahu a uvedomovať si a oceňovať dobro prijaté vďaka konkrétnej láske mnohých ľudí, ktorých stretáme na svojej životnej ceste.
„Boli k nám neobyčajne ľudskí.“
Tento verš zo Skutkov apoštolov navrhli kresťania rôznych cirkví na Malte ako motto pre Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov v roku 2020.
Tieto komunity spoločne podporujú početné iniciatívy, ktoré sa venujú chudobným a migrantom: rozdeľujú potraviny, odevy a hračky pre deti, alebo vyučujú angličtinu, aby im uľahčili zaradiť sa do nového spoločenstva. Snažia sa o rozšírenie možností prívetivého prijímania, ale tiež posilňovať spoločenstvo medzi kresťanmi z rôznych cirkví, aby tak svedčili o jedinej viere.
Aké svedectvo o Božej láske prinášame bratom my? Ako prispievame k budovaniu zjednotených rodín, solidárnych miest a skutočne ľudských komunít? Chiara Lubichová nám radí:
„Ježiš nám ukázal, že milovať druhého znamená prijímať ho takého, aký je, takým spôsobom, ako on prijal každého z nás. Prijímať druhého s jeho vkusom, názormi a chybami, v jeho odlišnosti. (…) Vytvoriť mu v nás priestor, tým, že z nášho srdca odstránime všetku zaujatosť, posudzovanie a odmietavý pocit. (…) Najväčšiu slávu vzdávame Bohu úsilím prijímať svojho blížneho, pretože vtedy kladieme základy bratského spoločenstva, a nič nevyvoláva u Boha väčšiu radosť ako jednota medzi ľuďmi. Jednota priťahuje Ježišovu prítomnosť medzi nás a jeho prítomnosť premieňa všetko. Pristupujme teda ku každému blížnemu s vôľou prijať ho celým srdcom a skôr alebo neskôr s ním dospieť ku vzájomnej láske.“
Slovo života pre deti a tínedžerov
Myšlienka na mesiac
Boli k nám neobyčajne ľudskí
Po dvojtýždňovej dobrodružnej plavbe dosiahlo dvestosedemdesiatšesť stroskotancov ostrov v Stredozemnom mori. Boli premočení, na konci so silami a vystrašení, zakúsili svoju bezmocnosť pred prírodnými živlami aj čo to znamená hľadieť smrti priamo do očí. Bol medzi nimi aj jeden väzeň, ktorý cestoval do Ríma, kde mal predstúpiť pred cisárov súd.
Tento zápis nie je zo súčasných televíznych správ – aj keď by spokojne mohol byť – ale je to opis jednej skúsenosti apoštola Pavla, ktorého viedli do Ríma. Napriek väzenským podmienkam bol schopný posilňovať všetkých spoluúčastníkov tohto nešťastného dobrodružstva až po pristátie na pláži na Malte.
Tu im miestne obyvateľstvo vyšlo v ústrety, prijali ich okolo veľkého ohňa, aby sa zotavili a potom sa o nich postarali. Keď sa asi o tri mesiace končila zima, vybavili ich všetkým potrebným na bezpečné pokračovanie v ceste.
Boli k nám neobyčajne ľudskí
Všetci stroskotanci zakúsili prívetivú a konkrétnu ľudskosť tohto národa. Nebolo to uponáhľané a neosobné prijatie, ale ochota poslúžiť hosťom bez kultúrnych, náboženských či sociálnych predsudkov. Takto sa však dá konať len na základe osobnej zaangažovanosti celej komunity.
Rovnako nám radí Chiara Lubichová, keď hovorí, že milovať znamená prijať druhého takého, aký je. Prijať druhého s jeho vkusom, názormi a chybami, v jeho odlišnosti. Vytvorme priestor v našom vnútri tým, že odstránime z nášho srdca všetku nedôveru, všetko posudzovanie a odmietanie a ku každému pristupujme s vôľou prijať ho celým srdcom a skôr alebo neskôr s ním dospieť ku vzájomnej láske.
Boli k nám neobyčajne ľudskí
Schopnosť prijať druhého je v DNA každého človeka. Je to zákon vrytý do ľudského srdca.
Táto skúsenosť aj nás môže naučiť uveriť, že niečo dobré sa môže stať aj v tej najhoršej situácii, a uvedomovať si a oceňovať dobro prijaté vďaka konkrétnej láske mnohých, ktorých stretáme na svojej životnej ceste.
Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.
