Slovo života
„Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých.“ (Mk 10, 43-44)
Cestou do Jeruzalema Ježiš už po tretí raz pripravuje svojich učeníkov na dramatickú udalosť svojho umučenia a smrti. Ukazuje sa však, že práve oni, jeho najbližší nasledovníci, nie sú schopní to pochopiť.
Medzi samotnými apoštolmi totiž vypukne konflikt: Jakub a Ján žiadali, aby mohli zaujať čestné miesta „v jeho sláve“[1], ostatní desiati sa rozhorčujú, sťažujú sa a skupina sa triešti.
Ježiš si ich potom s trpezlivosťou všetkých zavolal k sebe a opäť odhalil šokujúcu novosť svojho zvestovania:
„Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých.“
V tejto vete z Markovho evanjelia sa ešte viac vystupňuje obraz sluhu-otroka. Ježiš nás vedie od postoja jednoduchej disponibility v ohraničenej a spoľahlivej skupine k úplnej oddanosti všetkým bez výnimky.
Tento alternatívny návrh ide proti prúdu ľudského chápania autority a vlády, ktoré si možno podmanilo samotných apoštolov a ľahko nakazí aj nás.
Žeby tu tkvelo tajomstvo kresťanskej lásky?
„Jedno slovo evanjelia my kresťania príliš nezdôrazňujeme: slúžiť. Zdá sa nám staromódne, nehodné dôstojnosti človeka, ktorý dáva a prijíma. A predsa je naň zamerané celé evanjelium, pretože je to láska. A milovať znamená slúžiť. Ježiš neprišiel rozkazovať, ale slúžiť. (…) Slúžiť a slúžiť si navzájom, to je kresťanstvo, a kto ho v jednoduchosti napĺňa – a to môže každý –, ten urobil všetko; nie však všetko, čo zostane samo, ale všetko také, ktoré – keďže je živým kresťanstvom – rozpúta požiar.“[2]
„Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých.“
Stretnutie s Ježišom v jeho slove nám otvára oči, podobne ako v nasledujúcich veršoch slepému Bartimejovi[3]: oslobodzuje nás od obmedzenosti našich zaužívaných schém, núti nás uvažovať v Božích horizontoch, v mierach jeho projektu „nového neba a novej zeme“[4].
On, Pán, ktorý umýva nohy[5], svojím príkladom odporuje strohému zaradeniu sluhov, kam neraz naše občianske a niekedy aj náboženské spoločenstvá často zaraďujú sociálne slabšie kategórie ľudí.
Kresťanská služba teda spočíva v napodobňovaní Ježišovho príkladu, od neho sa môžeme naučiť nový štýl budovania spoločenstva: byť blížnym naplno, pre každého človeka, v akomkoľvek ľudskom, sociálnom alebo kultúrnom postavení.
Giovanni Anziani, metodistický pastor Valdénskej cirkvi, hovorí: „(…) keď prijímame, že vkladáme svoju dôveru a nádej v Pána, ktorý je služobníkom mnohých, Božie slovo od nás požaduje, aby sme v našom svete a uprostred všetkých jeho protirečení konali ako tvorcovia pokoja a spravodlivosti, ako budovatelia mostov na zmierenie medzi národmi.“[6]
Takto žil Igino Giordani, spisovateľ, novinár, politik a otec rodiny, v časoch poznačených diktatúrou. Pri vyjadrení svojej skúsenosti napísal: „Politika je – v tom najdôstojnejšom kresťanskom zmysle – služobníčkou a nesmie sa stať pánom: nesmie sa stať zneužívaním, ani nadvládou, ani dogmou. V tom spočíva jej funkcia a dôstojnosť: byť službou spoločnosti, byť láskou v praxi: primárnou formou lásky k vlasti.“[7]
Svedectvom svojho života Ježiš navrhuje vedomú a slobodnú voľbu: nežiť viac uzavretý do seba a svojich záujmov, ale „žiť životom druhého“, s jeho pocitmi, niesť jeho bremená a prežívať s ním jeho radosti.
Všetci máme malé či veľké zodpovednosti a priestory vlastnej autority: v politickej a spoločenskej oblasti, no tiež v rodine, škole či v spoločenstve veriacich. Využime svoje „čestné miesta“, aby sme poslúžili spoločnému dobru a budovali spravodlivé a solidárne ľudské vzťahy.
Spracovala Letizia Magriová a tím Slova života
[1] Porov. Mk 10, 37.
[2] Chiara Lubichová, Servire, in «Città Nuova», XVII, č. 12, 1973, s. 13.
[3] Porov. Mk 10, 46-52.
[4] Porov. 2 Pt 3, 13.
[5] Porov. Jn 13, 14.
[6] https://www.chiesavaldese.org/aria_covers.php?ref=111
[7] P. Mazzola (spracovateľ), Perle di Igino Giordani, Effatà editrice, Turín 2019, s. 112.
Slovo života pre deti a tínedžerov
Myšlienka na mesiac
Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.
