Slovo života
„Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy.“ (2 Tim 1, 7)
List, z ktorého je toto Slovo života, býva považovaný takpovediac za Pavlov duchovný testament. Apoštol bol v tom čase v Ríme vo väzení, kde čakal na rozsudok a písal Timotejovi, mladému učeníkovi a spolupracovníkovi, ktorý bol zodpovedný za zložitú komunitu v Efeze.
List obsahuje odporúčania a rady adresované Timotejovi, ale je určený každému členovi kresťanského spoločenstva v minulosti aj v súčasnosti. Pavol bol pre hlásanie evanjelia v okovách a chcel povzbudiť učeníka plného obáv pred prenasledovaniami a zneisteného ťažkosťami spojenými s jeho službou, aby bol schopný čeliť skúškam a byť istým a bezpečným vodcom spoločenstva. Pavlovi a Timotejovi nie je vlastné trpieť pre evanjelium, takéto svedectvo je však možné, keď je založené na Božej moci.
„Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy.“
Pavol chce svedčiť o evanjeliu. Jasne sa ukazuje, že nie nadanie a schopnosti či osobné obmedzenia sú zárukou alebo prekážkou v službe Slovu, rozhodujúce sú dary Ducha, sila, láska a rozvaha, v nich je záruka sily svedectva. Láska zasadená medzi silu a rozvahu napomáha rozlišovaniu; rozvaha sa prejavuje múdrou rozumnosťou a pripravenosťou na akúkoľvek situáciu. Timotej, podobne ako učeník v každej dobe, dokáže ohlasovať evanjelium so silou, láskou a rozvahou až po utrpenie pre evanjelium.
„Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy.“
Aj my sme pri žití a vydávaní svedectva o Božom slove zakúsili pokušenie zmalomyseľnieť, nevedeli sme, čo si počať v určitých situáciách.
Chiara Lubichová nám pomáha pochopiť, odkiaľ v týchto chvíľach čerpať silu: „Musíme počítať s Ježišovou prítomnosťou v nás. Postoj, ktorý treba zaujať, nie je teda zablokovať sa, zostať pasívne rezignovaný, ale vrhnúť sa von zo seba, zjednotiť sa s tým, čo vyžaduje Božia vôľa, riešiť povinnosti, ktoré pred nás naše povolanie kladie a počítať s Ježišovou milosťou, ktorá je v nás. Čiže vyjsť von mimo seba. Sám Ježiš bude v nás čoraz viac rozvíjať tie cnosti, ktoré potrebujeme, aby sme mohli o ňom svedčiť na tom poli činnosti, ktoré nám bolo zverené.“[1]
„Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy.“
Sila, láska a rozvážnosť, tri čnosti Ducha, ktoré sa získavajú modlitbou a cvičením viery.
Otcovi Justinovi Narimu, rehoľníkovi zo Stredoafrickej republiky, hrozila smrť spolu s jeho spolubratmi a tisíckou moslimov, ktorí hľadali útočisko v kostole, aby unikli vojnovým represáliám. Velitelia milícií, ktoré ich obliehali, od neho niekoľko ráz žiadali, aby sa vzdal, ale on s nimi neprestajne udržiaval rozhovor, len aby sa vyhol masakru. Jedného dňa sa objavili so štyridsiatimi litrami benzínu a vyhrážali sa, že ich upália zaživa, ak im moslimov nevydá. „So spolubratmi som slávil poslednú svätú omšu,“ hovorí otec Justín, „a pritom som si spomenul na Chiaru Lubichovú.“ „Čo by urobila ona na mojom mieste? Zostala by a dala by svoj život. A to sme sa rozhodli urobiť aj my.“ Po svätej omši prišiel nečakaný telefonát: naším krajom prechádzala armáda Africkej únie, práve boli v neďalekom mestečku. Otec Justín bežal za nimi, stretli sa a spoločne sa vrátili na faru: do vypršania ultimáta zostávalo trinásť minút, trinásť minút, ktoré zachránili životy všetkých bez krvipreliatia.“[2]
[1] Ch. Lubichová, Parola di Vita, ottobre 1986, tamtiež, Parole di Vita, spracoval Fabio Ciardi (Opere di Chiara Lubich 5; Città Nuova, Rím 2017), s. 373.
[2] Unità è il nome della pace: La strategia di Chiara Lubich, spracovala Maddalena Maltese, Città Nuova, Rím 2020, s. 29-30.
Slovo života pre deti a tínedžerov
Myšlienka na mesiac
Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.
