Júl 2019: Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte

„Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“ (Mt 10, 8)

Takúto náročnú výzvu predkladá Ježiš v Matúšovom evanjeliu svojim učeníkom, svojim „vyslancom“.

On sám sa stretával s opustenými a trpiacimi ľuďmi a uľútostilo sa mu ich. Preto si prial, aby sa jeho dielo spásy, uzdravenia a oslobodenia prostredníctvom apoštolov znásobovalo. Apoštoli sa zhromaždili okolo Ježiša, vypočuli si jeho slová a dostali poslanie, ktoré sa stalo cieľom ich života; preto sa vydali na cestu, aby išli svedčiť o Božej láske ku každému človeku.

„Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“

Čo však dostali „zadarmo“, aby to dávali ďalej?

Apoštoli prostredníctvom Ježišových slov, skutkov, postojov a z celého jeho života zažili Božie milosrdenstvo. Napriek svojim slabostiam a obmedzeniam dostali nový zákon lásky, zákon vzájomného prijímania jeden druhého.

Predovšetkým však dostali dar, ktorý má Boh pripravený pre všetkých ľudí: jeho samého, jeho spoločnosť na ceste životom, jeho svetlo pri našich rozhodnutiach. Sú to dary, ktorých cena sa nedá vyčísliť, prekračujú akékoľvek možnosti našej odplaty, práve preto sú „zadarmo“. Dostali ich apoštoli a všetci kresťania nato, aby sa ďalej stali kanálmi týchto dobier pre každého, koho deň za dňom stretávajú.

„Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“

Chiara Lubichová v októbri 2006 napísala:

„Ježiš v celom evanjeliu vyzýva dávať: dávať chudobným, tým, čo žiadajú, tým, čo potrebujú požičať; dať jedlo tomu, kto je hladný, kabát tomu, kto požiada o košeľu, dávať zadarmo a nezištne… On sám dal ako prvý zdravie chorým, odpustenie hriešnikom a život nám všetkým. Proti egoistickému inštinktu zhromažďovať zásoby kladie štedrosť, proti sústredeniu sa na vlastné potreby kladie pozornosť voči druhému, proti kultúre mať, vlastniť, kladie kultúru dávania […]. Slovo života na tento mesiac nám môže pomôcť znovu objaviť hodnotu každého nášho skutku, od práce v domácnosti, na poli či v dielni až po administratívne úkony, školské povinnosti, a takisto našu zodpovednosť v občianskej, politickej a náboženskej oblasti. Všetko je možné premeniť na pozornú, starostlivú službu. Láska nám dá nové oči, aby sme vytušili, čo druhí potrebujú a ako im veľkodušne a čo najšikovnejšie môžeme vyjsť v ústrety. A ovocie? Rozprúdi sa spoločenstvo dobier, lebo láska vyvoláva lásku. Radosť sa znásobí, pretože ,radostnejšie je dávať, ako prijímať‘ (Sk 20, 35).“

Vergence, dievčatko z Konga, to doslova potvrdzuje svojím príbehom: „Išla som do školy a bola som skutočne veľmi hladná. Cestou som stretla môjho uja, dal mi peniaze na desiatu, lenže o kúsok ďalej som zbadala veľmi chudobného človeka. Hneď mi napadlo, že tie peniaze dám jemu. Priateľka, čo išla so mnou, ma od toho odrádzala, lebo mám myslieť na seba! Povedala som si však: zajtra zoženiem niečo na zjedenie, ale on? A s veľkou radosťou v srdci som mu dala peniaze, čo som mala na desiatu.

„Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“

Ježišova a evanjeliová logika nám stále pripomína, že čokoľvek prijmeme, je to preto, aby sme sa s tým podelili, nikdy teda nemáme zhromažďovať pre seba. Všetkých nás pozýva, aby sme si uvedomili, že to, čo sme dostali: energiu, nadanie, schopnosti či hmotný majetok, máme poskytnúť, aby poslúžilo ostatným.

Podľa ekonóma Luigina Bruniho „nezištnosť […] môže byť súčasťou ľubovoľnej činnosti. Ona neznamená ,grátis, čiže zadarmo‘, práve naopak, nezištnosť nemá nulovú cenu, ale nekonečnú cenu, takže sa dá odplatiť len ďalším nezištným činom“.

Nezištnosť teda prekračuje logiku trhu, konzumizmu a individualizmu a otvára dvere spoločenskému cíteniu, bratstvu, ochote deliť sa a novej kultúre dávania.

Skúsenosť potvrdzuje, že nezištná láska je skutočnou provokáciou s neočakávanými pozitívnymi účinkami, ktoré sa veľmi rýchlo šíria aj v spoločnosti.

Udialo sa to aj pri jednom projekte, ktorý sa začal v roku 1983 na Filipínach.

V tom čase bola politická a sociálna situácia v krajine veľmi zložitá a mnoho ľudí sa zapájalo do hľadania pozitívneho riešenia. Aj skupinka mládeže sa zapojila, a to originálnym spôsobom: otvorili svoje skrine a pozbierali všetko, čo už nepotrebovali. Rozpredali to na trhu a s týmto malým kapitálom začali od nuly budovať sociálne centrum Bukas Palad, čo v miestnom jazyku znamená „Otvorenými rukami“. Inšpirovala ich veta z evanjelia: „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte“ (Mt 10, 8), ktorá sa stala mottom ich projektu.

Pridalo sa k nim niekoľko lekárov, ktorí nezištne poskytli svoju odbornú pomoc, ako aj mnoho ďalších ľudí, ktorí otvorili svoje srdcia, náruče a dvere svojich domovov.

Takto sa zrodila a rozšírila široká sociálna aktivita zameraná na tých najchudobnejších a dodnes poskytuje svoje služby v mnohých filipínskych mestách. Najdôležitejšie, čo dosiahli a upevnili, však bolo to, že počas týchto rokov sa prijímatelia tejto pomoci zmenili na aktívnych tvorcov vlastného pozdvihnutia. Oni tak totiž znovu našli svoju osobnú dôstojnosť a budujú vzťahy založené na úcte a solidarite. Svojím príkladom a nasadením sprevádzajú mnohých ďalších na ceste z chudoby, aby sami prevzali na svoje plecia zodpovednosť za krajšie spolužitie pre nich samotných aj ich rodiny, v ich štvrtiach a spoločenstvách po svete. 

Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.