Slovo života

Marec 2019: Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec

Slovo života

„Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“ (Lk 6, 36)

Lukáš píše, že potom ako Ježiš svojim učeníkom zvestoval blahoslavenstvá, vyriekol svoje prevratné pozvanie milovať každého človeka ako svojho brata, dokonca aj keď sa prejavuje ako nepriateľ.

Ježiš dobre vie, a objasňuje to i nám, že sme bratmi a sestrami, pretože máme jedného jediného Otca, ktorý stále hľadá svoje deti.

Otec si chce vytvoriť s nami vzťah, povoláva nás k našim zodpovednostiam, no zároveň je jeho láska aj starostlivá, uzdravuje a vyživuje. Je to súcitiaci a láskavý materinský postoj.

S takýmto milosrdenstvom sa Boh obracia na každé ľudské stvorenie v celej jeho krehkosti. On dokonca dáva prednosť tým, čo sa ocitli odstrčení a odmietaní na okraji cesty.

Milosrdenstvo je láska, ktorá naplní srdce a potom sa šíri na druhých, na susedov aj na cudzincov, na okolitú spoločnosť.

Keďže sme deťmi tohto Boha, môžeme ho napodobňovať v tom, čo je preňho typické: v láske, vo vľúdnom prijímaní, v trpezlivom očakávaní prerodu druhého.

„Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“

V našom osobnom aj spoločenskom živote sa, žiaľ, nachádzame v atmosfére, v ktorej rastie nepriateľstvo, súťaživosť, vzájomná podozrievavosť, odsúdenie bez milosti, strach z druhého. Nahromadená nevraživosť tak vedie ku konfliktom a vojnám.

Ako kresťania môžeme poskytnúť rozhodné svedectvo, ako ísť proti prúdu: osloboďme sa od toho, čo podmieňuje naše postoje, a začnime obnovovať narušené alebo rozbité väzby v rodine, na pracovisku, vo farskom spoločenstve či v politickej strane.

Ak sme niekomu ublížili, s odvahou požiadajme o prepáčenie a vykročme nanovo. Bude to prejav vysokej dôstojnosti. 

A ak sa stalo, že nás niekto naozaj urazil, skúsme mu odpustiť a vytvoriť preň nové miesto v našom srdci, aby sme mu umožnili ranu uzdraviť.

No čo je vlastne odpustenie?

„Odpustiť neznamená zabudnúť, (…) nie je to slabosť, neznamená to tvrdiť o niečom, čo je závažné alebo zlé, že je to nepodstatné alebo dobré, (…) nie je to ľahostajnosť. Odpustenie je prejav vôle a nadhľadu, čiže slobody spočívajúcej v prijímaní brata takého, aký je, napriek zlu, ktoré nám spôsobil, podobne ako Boh prijíma nás hriešnikov napriek našim nedostatkom. Odpustenie nespočíva v odpovedi na urážku urážkou, ale v tom, že konáme tak, ako hovorí Pavol: ‚Nenechaj sa premôcť zlom, ale prekonávaj zlo dobrom‘.“

Táto otvorenosť srdca sa nedá hrať. Nadobúda sa deň čo deň, je to trvalý rast našej identity Božích detí.

Je to predovšetkým dar od Otca, ktorý si od neho môžeme a máme vyprosovať.

„Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“

Mladé filipínske dievča M. hovorí: „Mala som len jedenásť rokov, keď zabili môjho otca. Keďže sme boli chudobní, nedovolali sme sa spravodlivosti. Neskôr som sama študovala právo s túžbou dosiahnuť spravodlivosť za smrť môjho otca. No Boh mal pre mňa iný plán. Istá kolegyňa ma pozvala na stretnutie ľudí, ktorí sa s plným nasadením snažili žiť podľa evanjelia. Oslovilo ma to, a tak som aj ja začala robiť podobne.

Jedného dňa som požiadala Ježiša, aby ma naučil konkrétne žiť jeho slovo: „Milujte svojich nepriateľov.“Cítila som totiž, že mi dušu ešte stále zahaľuje nenávisť voči tým ľuďom, ktorí zabili môjho otca. Nasledujúci deň som v práci stretla ich vodcu. S úsmevom som ho pozdravila a opýtala som sa ho, ako sa darí jeho rodine. Po takomto pozdrave zostal ohromený nielen on, ale ešte viac ja z toho, čo som spravila. 

To však bol len prvý krok: láska je vynachádzavá! Nenávisť v mojom vnútri ustupovala a začala sa meniť na lásku. Pomyslela som si, že každý člen tej skupiny by mal pocítiť naše odpustenie. Spolu s bratom sme ich išli navštíviť, aby sme obnovili naše vzťahy a aby sme im ukázali, že Boh ich má rád! Jeden z nich nás požiadal o odpustenie za to, čo spravil, a o modlitby za seba a svoju rodinu.“

Slovo života pre deti a tínedžerov

Slovo života pre deti

Slovo života pre mladých

Myšlienka na mesiac

Myšlienka na mesiac sa zrodila v Uruguai v kontexte Štvrtého dialógu, príklad porozumenia medzi osobami rôznych náboženských a nenáboženských zvyklostí, ktorých mottom je „budovanie dialógu“. Táto myšlienka má za úlohu podieľať sa na ideále univerzálneho bratstva.