Ako žiť Ježišovo prikázanie vzájomnej lásky: „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás“, keď nám dochádzajú sily a počiatočný elán a nadšenie už pominuli? Čo máme robiť v týchto chvíľach? Pápež, ktorý navštívil 10. mája mestečko Loppiano, odpovedá:
List Hebrejom (10, 32-36) opisuje podobnú situáciu, hovorí pápež František:
„Len sa rozpomeňte na prvé dni, keď ste po osvietení prestáli veľký boj v utrpení. Raz vás verejne hanobili a sužovali, inokedy ste boli spoločníkmi tých, ktorých stihlo to isté. Veď ste spolutrpeli s väzňami a s radosťou ste znášali, keď vás olúpili o majetok; lebo ste vedeli, že máte lepší a trvalý majetok. Preto netraťte dôveru, lebo ju čaká veľká odmena. Potrebujete vytrvalosť, aby ste plnením Božej vôle získali prisľúbenie.“
Nestrácame dôveru, odvahu, úprimnosť a otvorenosť. Vytrvajme a berme na svoje plecia každodenné ťažkosti. Toto je možné, len ak nezabúdame: „Keď človek, a nehovorím iba kresťan, muž či žena zabudne a odloží bokom to, čo zažil, začína umierať. Preto vás prosím: Pamätajte! Ako hovorí autor Listu Hebrejom: »Len sa rozpomeňte na prvé dni…« V tomto kontexte pamäti môžeme žiť, dýchať, ísť vpred a prinášať ovocie. […] Strom môže prinášať ovocie, lebo má korene. […] Ale ak si vykorenený, neprinesieš ovocie.“
Životný štýl Ježišovho učeníka je odvážne vydávať svedectvo o Pravde a dôverovať v Božie milosrdenstvo. Aj v modlitbe máme byť odvážni a hovoriť Bohu do tváre. Ako Abrahám mal odvahu, keď sa modlil za Sodomu a „zjednával“ počet spravodlivých. Odvaha je základná vlastnosť kresťana: „Pýtajme si od Ducha Svätého úprimnú odvahu (vždy spojenú s rešpektom a nehou), aby sme svedčili o veľkých a pekných veciach, ktoré Boh pre nás a skrze nás koná.“ Aj v komunitách nebuďme ustráchaní, leniví a pokryteckí, ale otvorení a odvážni v láske, aby sme neboli ako teroristi, ktorí svojimi slovami, frflaním a ohováraním rozsievajú bomby, ktoré ničia Cirkev a komunity.
A buďme stáli a vytrvalí. Naučme sa niesť na svojich pleciach ťažké chvíle, ktoré život prináša. Aj keď je to náročné a cítime nechuť a averziu, je to práve stálosť, pevnosť v rozhodnutí a trpezlivosť, ktoré dávajú nádej: „Nádej nesklame, hovorí Pavol. Dobre si to zapamätaj: Nádej nikdy nesklame! Nikdy nesklame! Božia láska nás predchádza a vďaka nej sme schopní byť húževnatí, pokojní, mať pozitívny prístup a tiež trochu humoru, dokonca aj v tých najťažších chvíľach. Pýtajte si dar dobrého humoru. Je to životný postoj, ktorý sa najviac približuje tomu Božiemu.“
Čo je opakom „ja“, jeho opozitom
„Môžete si spraviť jeden test, ktorý mi kedysi dal jeden kňaz: »Povedzte mi, čo je opakom „ja”, jeho opozitom?“ A ja som sa nechal nachytať a ihneď som odpovedal: „Ty“. On mi povedal: »Nie, opakom každého individualizmu, toho „ja“ ako aj toho „ty“ je „my“.« Je to práve táto kolektívna spiritualita, ktorú musíte dávať ďalej, ona nás chráni pred egoizmom a každým sebeckým úmyslom. Nie je to len duchovná záležitosť ale realita, ktorá má úžasné dôsledky v sociálnej, kultúrnej, politickej či ekonomickej oblasti.“
„Toto je odpoveď na prvú otázku: vždy znovu začať, ale vychádzať z reality, z toho ako sa žije a nie nejakých teórií. Autentický život je článok reťaze, ktorý nám pomáha kráčať dopredu.“
