Konkrétne 6. mája 2001, nastal ten historický okamih, kedy priletela Chiara do Bratislavy, kde ju na letisku vítala približne 250 členná skupina nadšených ľudí, rôzneho veku i z rôznych kútov Slovenska.
Chiara bola dojatá zo srdečného pozvania a hneď ešte na letisku odpovedá novinárom na otázku, čo očakáva od tejto návštevy:
„To isté, čo očakávam od charizmy, ktorú prinášam, a to väčšie spoločenstvo v Cirkvi, Cirkev spoločenstva, aby skrze charizmu jednoty a ostatné charizmy sa Cirkev, ktorá sa neraz javí ako hierarchická alebo inštitucionálna, stala väčšmi materskou, bratskou, mariánskou.“
Na stretnutí s fokolarínmi odhaľuje zdroj svojho „optimizmu“ a dôvery v človeka:
„Vidím a objavujem v druhých to isté svetlo čo v sebe, ktorým je Ježiš v mojom vnútri, pravú Skutočnosť, aká platí o mne, svoje pravé ja (Ježiša aj v druhých), možno potlačené alebo z hanby tajne maskované.“
Chiara sa počas svoje návštevy stretla so všetkými biskupmi Slovenska a prijala aj pozvanie do Národnej rady Slovenskej republiky. Do pamätnej knihy parlamentu potom napísala:
„Nech svet v neďalekej budúcnosti uzrie univerzálne bratstvo a nech je preň Slovensko účinným nástrojom. To je moje prianie!“
Chiara mala vždy hlboký vzťah k Panne Márii, preto mimo plánovaného programu prejavila želanie využiť jediný voľný deň na návštevu pútnického miesta Sedembolestnej Panny Márie Slovenska v Šaštíne. Čo sa odohrávalo v Chiarinej mysli pri stretnutí s patrónkou Slovenska, to sa nikdy nedozvieme, ale niečo sa dá vytušiť ako po svätom prijímaní ďakovala za všetky chvíle, všetkých ľudí, ktorých stretla počas svojej návštevy. Niečo môže prezradiť aj zápis do pamätnej knihy hneď za zápis Svätého Otca:
„Tu pri krásnej Panne Márii Sedembolestnej, ochrankyni Slovenska, my všetci zástupcovia Máriinho diela obnovujeme svoje zasvätenie sa jej a zverujeme jej nepoškvrnenému a bolestnému Srdcu celé Slovensko, aby sa pre mnohých mohlo stať nástrojom Božieho kráľovstva. Zverujeme jej aj otcov, ktorí ju opatrujú s takou láskou. Nech nás všetkých žehná svojim materinským požehnaním.“
V sobotu 12. mája 2001 bol krásny a vymodlený deň, nezabudnuteľné stretnutie s jedinečnou osobnosťou, zvestovateľkou pravej radosti a lásky, ktorú preniesla na 6000 ľudí prítomných. Stretnutie sa nieslo v duchu motta „Veríme v nové ľudstvo“. Niekoľko myšlienok z jej príhovoru:
… „Jednota je to, čo od nás chce Boh. Žijeme, aby sme boli jedno s ním, jedno medzi sebou a so všetkými. Toto nádherné povolanie pretrváva až do dnes, spája nás všetkých s Bohom a ponára nás do univerzálneho bratstva. Nie je nič väčšie! Nijaký iný ideál nepresiahne tento. Predovšetkým všetci milujme ukrižovaného a opusteného Ježiša, tak ako nám ho predstavuje pápež, ako model, aby sme žili to, čo on nazýva ‚spiritualita spoločenstva‘. Vezmite si opusteného Ježiša, hovorí pápež, a sním budete žiť spiritualitu jednoty na všetkých úrovniach.“
Nasledujúci deň 13. mája 2001 sa Chiara rozlúčila so Slovenskom a zanechala nám všetkým toto posolstvo:
„Nech vaša krajina nebude iba mostom medzi Východom a Západom, čo sa zdá, že je jej novou úlohou, ale nech je aj vzorom kresťanského národa pre svoju vernosť novým milostiam, ktoré prichádzajú z mnohých strán, a takisto pre svoju hrdinskú a slávnu minulosť.“
