December 2009

„Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 5,16)

[…]
Svetlo sa zviditeľňuje cez „dobré diela“. Žiari cez dobré skutky, ktoré robia kresťania. Na to mi však povieš, že nie iba kresťania konajú dobré skutky. Druhí sa takisto snažia o pokrok, stavajú domy, horlia za spravodlivosť...
Máš pravdu. No aj kresťan robí a má robiť toto všetko. Lenže nie toto je osobitným poslaním kresťana. On má konať dobré diela v novom duchu, a ten spôsobuje, že v jeho vnútri už nežije on sám, ale v ňom žije Kristus.
Evanjelista tu totiž nemá na mysli iba jednotlivé skutky dobročinnej lásky (ako je navštevovanie väzňov, zaodievanie nahých či ostatné skutky milosrdenstva uskutočňované podľa aktuálnych potrieb), ale má na mysli úplné kresťanovo prilipnutie k Božej vôli, čím pretvára na dobrý skutok celý svoj život.
Ak kresťan koná takto, stáva sa „priehľadným“ a chvála, ktorá sa mu dostane za to, že správne žije, neostáva na ňom, ale prechádza na Krista v ňom a cez neho je takto vo svete prítomný Boh. Kresťanovým poslaním je teda nechať žiariť toto svetlo, ktoré je v ňom, byť „znamením“ tejto Božej prítomnosti medzi ľuďmi.

„Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“

Ak sú teda charakteristikou veriaceho dobré skutky, aj kresťanské spoločenstvo má mať vo svete osobitné poslanie: odhaľovať svojím životom, že je tu prítomný Boh. Zviditeľňuje sa to tam, kde sú dvaja alebo traja zjednotení v jeho mene. A túto prítomnosť Boha má Cirkev prisľúbenú až do skončenia časov.
Prvotná Cirkev pripisovala týmto Ježišovým slovám veľký význam. Najmä v ťažkých časoch, keď kresťanov falošne obviňovali, Ježišove slová ich povzbudzovali, aby neodpovedali násilím. Najlepším vyvrátením zla, ktoré sa o nich hovorilo, malo byť práve ich správanie.
V Pavlovom Liste Títovi čítame: „Mladíkov povzbudzuj, aby boli rozvážni vo všetkom; dávaj im vo svojej osobe príklad dobrých skutkov. V učení preukazuj neporušenosť a vážnosť, v zdravom slove bezúhonnosť, aby sa protivník zahanbil, keď nebude mať čo zlé o nás povedať“ (Tít 2, 6-8).

„Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“

Aj pre dnešné dni je takýto kresťanský život svetlom, ktoré privedie ľudí k Bohu. Uvediem ti k tomu malú príhodu.
Antónia bola zo Sardínie, no kvôli zamestnaniu odišla do francúzskeho mesta Grenoble. Našla si prácu v kancelárii, v ktorej mnohé zo zamestnankýň nejavili veľkú chuť k práci. Ako kresťanka videla v každom Ježiša, ochotná mu poslúžiť. Preto pomáhala každému a bola vždy pokojná a usmievavá. Niektoré z jej spolupracovníčok často pochytila zlosť a s krikom sa na ňu osopili: „Keď máš takú chuť do roboty, napíš na stroji i to moje!“
Antónia bola ticho a usilovne pracovala ďalej. Vedela, že tie jej spolupracovníčky nie sú zlé. Určite má každá z nich svoje trápenie.
Jedného dňa prišiel za ňou šéf, keď tam ostatné kolegyne neboli, a povedal jej: „Teraz mi prezraďte, ako to robíte, že nikdy nestrácate trpezlivosť a vždy sa usmievate.“
Ona mu vyhýbavo odpovedala: „Snažím sa byť pokojná a riešiť veci po dobrom.“
Nato šéf buchol päsťou po písacom stole a zvolal: „Nie, tu iste pôsobí Boh! Inak to nie je možné! A predstavte si, že ja som doteraz v Boha neveril!“
O niekoľko dní zavolali Antóniu na riaditeľstvo. Tam jej oznámili, že ju prekladajú na iné oddelenie, „aby ho,“ doložil riaditeľ, „pretvorila tak, ako to predchádzajúce“.

„Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“

Chiara Lubichová

PrílohaVeľkosť
Slovo december 2009.pps1.22 MB