Rozjímavý ruženec s Iginom Giordanim: ruženec svetla

V mesiaci októbri vám prinášame na pokračovanie nevšedné ružencové meditácie z pera talianskeho katolíckeho spisovateľa Igina Giordaniho.
Mária nás berie za ruku a privádza späť do Božieho domu. A v ňom nás živí láskou: dáva nám účasť na živote Trojice, na živote božskej rodiny, ktorá sa stala našou. Takto nám Matka vytvára v otcovom dome príbytok.

Ruženec svetla

1. JEŽIŠOV KRST V JORDÁNE
„Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ (Porov. Mt 3, 17)

Mária bola krásna v každom stave, pretože bola počatá bez dedičného hriechu (nepoškvrnená). Ona, ktorá je celá čistá, očisťuje každý skutok a každý životný stav a robí nepoškvrneným prostredie, v ktorom žije: každé srdce, ktoré ju prijme.
Áno, nepoškvrnené srdce Panny je ianua coeli, brána do neba. Je priechodom, ktorým prechádzame z časnosti do večnosti , od bolesti k láske, putujúc z vyhnanstva späť domov.

2. JEŽIŠ NA SVADBE V KÁNE
„Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: ,Nemajú vína.‘ Ježiš jej odpovedal: ,Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.‘ Jeho matka povedala obsluhujúcim: ,Urobte všetko, čo vám povie!‘“ (Porov. Jn 2,3 – 5)

„Urobte všetko, čo vám povie!“ Dalo by sa povedať, že Máriina modlitba pozmenila Boží zámer, taká bola mocná!
Pozrime sa na svadbu v Káne. Mária, Matka milosrdenstva, hovorí Ježišovi: „Nemajú vína.“ Stručná veta, taká vlastná Márii, zosobnenému Tichu. Jediná veta, vyjadrujúca drámu dvoch biednych stvorení – dvoch neznámych novomanželov. Boli roľníci? Remeselníci? Pastieri? Márii asi nikto nič nepovedal, ona však videla, pretože milovala.
To, čo oslovuje aj dnes, je jej materskosť, jej schopnosť prostredníčky. Preto tak, ako vtedy v Káne, aj dnes je ženou, ktorá berie na seba utrpenie druhých a pobáda Syna k tomu, aby konal.

3. JEŽIŠ OHLASUJE BOŽIE KRÁĽOVSTVO A VYZÝVA K OBRÁTENIU
„Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: ,Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.‘“ (Mk 1, 14 – 15)

Mária sa neobmedzuje na to, aby zachránila iba deti , ktoré zostali doma. Chce zachrániť i tie, ktoré sa stratili. Ibaže medzi ich rady nepreniká násilne – so zbraňou, polemikou či ľstivosťou –, ale s láskou: ako Matka!
Len čo sa Ježiš ukázal v mesiášskom svetle, Mária sa utiahla do ústrania. Nestavia sa mu do cesty, nie je ako žiarlivá matka, ktorá chce mať syna výlučne pre seba. … obaja sa ponúkli do služby ľudstvu. … bolo pre ňu mučeníctvom žiť ďaleko a nevedieť o ňom často celé týždne. Takto Ježiš kázal a Mária trpela; jej srdce bolo tam, kde kráčali jeho nohy, na trse trávy, na ktorej spočinula jeho hlava.

4. PREMENENIE JEŽIŠA NA HORE TÁBOR
„Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely... Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: ,Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.‘“ (Porov. Mk 9, 2 – 3.7)

Mária nás učí žiť tak, aby v nás rástol Ježiš, a aby sme v bratoch slúžili Otcovi. Žiť tak, aby sme zmenili dopukaný povrch zeme na oltár a na ňom okamih za okamihom prinášali Pánovi obety tým, že prácu, chorobu a utrpenie premieňame na láskyplnú liturgiu.
Ak na blížneho hľadíš vlastnými očami, a ak politiku, ekonomiku a všetky formy spolunažívania posudzuješ svojím rozumom, budeš pociťovať azda trpkosť. Ak však hľadíš na ľudí a na veci Máriinými očami, určite sa ti pohľad naplní milosrdenstvom a slzy nasiaknu láskou.
Môžeme – musíme – sa podľa jej vzoru zriecť sveta, aj keď v ňom žijeme. Alebo – a je to vlastne to isté – môžeme, musíme premeniť svet na Máriin dom. Keď sa tak stane, každý úrad, každá dielňa sa zmení na Ježišov dom a my, aj keď uprostred papierov a plesní, kriku a hluku, budeme žiť s ním, stále s ním.

5. USTANOVENIE OLTÁRNEJ SVIATOSTI
„Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: ,Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.‘“ (Lk 22, 19)

S blížiacou sa Veľkou nocou sa Mária vybrala do Jeruzalema. Možno preto, aby sa zúčastnila palmového sprievodu. Ostatne ktovie, či miestnosť, v ktorej chcel Pán s apoštolmi sláviť Paschu pred svojím utrpením, nepripravila práve matka a zbožné ženy, ktoré nasledovali Ježiša! Aj keď sa nezúčastnila s mužmi na veľkonočnej hostine, je viac ako isté, že mohla sledovať eucharistickú slávnosť. To telo a tá krv boli pôvodne utvorené v nej a z nej, takže sa až muselo zdať, že ich ponúka ona sama, že to sa ona sama obetuje.
Ježišova krv bola pôvodne Máriinou krvou. To ona mu dala ľudskú podstatu. V jej tele sa Slovo stalo telom... Podobne aj krv, preliata na kríži, pochádzala z Márie... To, čo je vložené do Eucharistie, bolo teda pôvodne vytvorené v srdci Panny, takže keď sa živíme anjelským chlebom, živíme sa telom a krvou Boha, ktoré sú prvotne telom a krvou Panny, Božej Matky.
Kristus bol teda jej hostiou, jej vlastnou, a to celkom jedinečným spôsobom, pretože Mária ho dala s rovnakým srdcom, aké mal on, Obetovaný. Preto ju už od prvých čias nazývali „koreňom, rodičkou a príčinou tejto obety“, a keďže toto zahŕňa aj eucharistický zázrak, etiópska liturgia oslavuje „Máriu, ktorá je slávou všetkých nás, a ktorá nám porodila Eucharistiu“.

Zdroj: Rozjímavý ruženec s Iginom Giordanim, Vydavateľstvo Nové mesto, Bratislava 2013