Rozjímavý ruženec s Iginom Giordanim: Slávnostný ruženec

V mesiaci októbri vám prinášame na pokračovanie nevšedné ružencové meditácie z pera talianskeho katolíckeho spisovateľa Igina Giordaniho.
Mária nás berie za ruku a privádza späť do Božieho domu. A v ňom nás živí láskou: dáva nám účasť na živote Trojice, na živote božskej rodiny, ktorá sa stala našou. Takto nám Matka vytvára v otcovom dome príbytok.

Slávnostný ruženec

1. JEŽIŠOVO ZMŔTVYCHVSTANIE
„Vy sa nebojte! ... choďte povedať jeho učeníkom: ,... ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte.‘“ (Porov. Mt 28, 1 – 10)

Takto je to: ak svoj deň, uprostred programov a strojov, termínov a telefónov, daní a poplatkov, zhora byrokracia, navôkol hluk, zospodu útoky a zvnútra choroby, prežijeme podľa príkladu Panny, alebo lepšie povedané, v srdci Panny, stane sa božskou poémou.
Žiť Máriu znamená žiť ako anjeli, no v ľudskej podobe. Znamená to vytvoriť z vlastnej rodiny kópiu Nazareta. Znamená to – obetou a zriekaním – pretvoriť naše telo na oltár.

2. JEŽIŠOVO VYSTÚPENIE DO NEBA
„Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba.“ (Porov. Lk 24, 50 – 52)

Keď napodobujeme Máriu, alebo ešte lepšie, keď sa s ňou zjednocujeme a ostávame v jej prítomnosti dvadsaťštyri hodín denne, cesta nášho bytia sa stáva scala paradisi, výstupom do Raja. Keď takto konáme, tak v nej, prostredníctvom nej a podľa jej príkladu všetko ústi do jediného toku Božej vôle, ktorý ak vyviera z raja, do raja sa aj vracia.
Mária bola postavená medzi ľudí a Boha, aby dala ľuďom Boha. Mária sa ukazuje byť pre ľudí tou najistejšou cestou, ako sa navrátiť k Otcovi. Tvárou v tvár Bohu, ktorý zostupuje na zem, ona predstavuje ľudstvo kráčajúce k nebesiam. Tvárou v tvár Bohu, ktorý z hviezd zostupuje do maštale, ona prostredníctvom neho z tejto maštale vystupuje ku hviezdam. Vyzerá to ako slovná hračka: je to však jasot lásky.

3. ZOSLANIE SVÄTÉHO DUCHA
„I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý...“ (Porov. Sk 2, 1 – 6)

Pokorná a málovravná, milujúca modlitbu a prácu. Mária väčšinu svojho času trávi v tichu a samote. Nie je to však zúfalá a prázdna samota, taká typická pre našu dobu, keď človek ani uprostred ľudskej masy nemá s kým komunikovať a zostáva sám. Jej samota je plná Svätého Ducha, ako nádoba, v ktorej ak aj chýbajú ľudia, vždy je prítomný Boh.
Či kráčaš ulicou, či cestuješ vlakom, po mori či v lietadle, nie si sám: chráni ťa strážny anjel, sprevádza ťa Pánova Matka, vedie ťa Najsvätejšia Trojica. Sám nie si ani v noci v nemocničnej izbe či väzenskej cele. Podobne, či pracuješ, alebo oddychuješ, stále sa nachádzaš, stále žiješ v spoločenstve svätých. A keď aj vykonávaš nejakú jednotvárnu prácu, vždy môžeš naladiť svoju dušu tónmi archanjelských chvál.

4. NANEBOVZATIE PANNY MÁRIE
„Nepoškvrnená Panna bola po skončení pozemského života vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy.“ (Porov. Lumen gen um, 59)

Nanebovzatie! Tajomstvo Boha, ktorý sa pokoril, sa v Máriinom tajomstve mení na tajomstvo Márie, ktorú Synova vďačnosť povyšuje na Kráľovnú vesmíru. Mária hovorí len o Božom slove, je bohatá len Božou múdrosťou, je veľká len Božou veľkosťou. Jej nanebovzatie bolo otvorením Otcovho domu obrovskému zástupu jeho detí.
Žiadne stvorenie nikdy nedosiahlo takú duchovnú výšku ako Panna a žiadne stvorenie to nedosiahlo s väčšou ľahkosťou. V jej kariére nenájdeme zložité kurzy asketiky a mystiky. Jej cesta viedla cez kuchyňu, kurín, práčovňu a dielňu (možno mali iba jedinú izbu na spanie, prácu a varenie) a bola naplnená prácou a bolesťami. Mária si z nich však okamih za okamihom vytvárala dôvody na pozdvihnutie sa k Bohu, svoju celopalnú žertvu Večnému.

5. KORUNOVANIE MÁRIE ZA KRÁĽOVNÚ NEBA I ZEME
„Pán povýšil Nepoškvrnenú Pannu za Kráľovnú vesmíru.“ (Porov Lumen gen um, 59)

Svätec nie je nik iný ako človek zasiahnutý láskou: zamilovaný do božstva, ktoré odzrkadľuje a približuje Mária. Svätec, či muž, alebo žena, je kópiou Márie. (...) Máriina svätosť je vzorom pre naše posvätenie: tým najjednoduchším, najdomáckejším vzorom, vhodným pre každého v akomkoľvek postavení.
S Máriou ako Matkou je nepredstaviteľné, aby boli jedni menej milovaní alebo ctení ako druhí, alebo aby medzi národmi, ktoré všetky sú jej deti, boli jedni vládcovia a iní podrobení. Jej majestát prináša riešenie každého konfliktu.
Duša, ktorú už nič nepúta k matérii a ktorá neotročí zlému, už tu na zemi získava občianstvo neba, v ktorom je Mária Kráľovnou.
V Kristovej Cirkvi, v spoločenstve svätých, ba v samom príbytku Najsvätejšej Trojice sa cítime doma aj preto, lebo je tam Mária: kde je Matka, tam patria aj deti.

Zdroj: Rozjímavý ruženec s Iginom Giordanim, Vydavateľstvo Nové mesto, Bratislava 2013