Slovo života - August 2017

Dobrý je Pán ku každému a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam. (Ž 145, 9)

Tento žalm je chválospevom na oslavu Pánovej kráľovskej moci, ktorá ovláda celé dejiny: je večná a majestátna, no prejavuje sa spravodlivosťou a dobrotou, viac pripomína blízkosť otca než moc vládcu.

Protagonistom tohto hymnu je Boh, ktorý dáva najavo až materinskú prekypujúcu láskavosť: je milostivý a milosrdný, zhovievavý a veľmi láskavý, dobrý ku každému...

Božia dobrota sa prejavila na izraelskom národe, ale rozlieva sa aj na všetko, čo pochádza z jeho stvoriteľských rúk, na každého človeka, na všetko stvorenstvo.

V závere žalmu autor vyzýva všetko živé, aby sa pridalo k tomuto chválospevu, nech sa jeho slová znásobia v harmonickom mnohohlasnom chóre:

„Dobrý je Pán ku každému a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam.“

Boh sám zveril stvorenstvo do pracovitých rúk mužov a žien ako otvorenú „knihu“, ktorá opisuje jeho dobrotu. Oni sú povolávaní k spolupráci na diele Stvoriteľa, majú kráčať podľa jeho plánu lásky a pridávať stránky plné spravodlivosti a pokoja. Žiaľ, navôkol však vidíme množstvo rán spôsobovaných neraz bezbranným osobám a prírode. Zapríčiňuje ich častá nevšímavosť, egoizmus a chamtivosť tých, čo využívajú veľké prírodné bohatstvo len pre vlastné záujmy a na úkor spoločného dobra.

V posledných rokoch sa v kresťanských spoločenstvách šíri nové povedomie a vnímavosť, ktoré prospievajú rešpektovaniu stvorenia. V tomto zmysle zaznievajú aj kompetentné výzvy, ktoré nabádajú na znovuobjavenie prírody ako zrkadla Božej dobroty a ako majetku celého ľudstva.

Ekumenický patriarcha Bartolomej I. sa pre minuloročný Deň stvorenstva vyjadril takto: „Potrebná je trvalá bdelosť, formácia a vzdelávanie na objasňovanie vzťahu súčasnej ekologickej krízy s ľudským utrpením... čoho ... výsledkom a plodom je súčasná kríza životného prostredia. Jediné východisko pre návrat k pôvodnej kráse predstavujú v súčasnosti... miernosť a odriekanie, ktoré nás môžu doviesť k múdremu spravovaniu prírodného prostredia. Zvlášť nenásytnosť pri uspokojovaní materiálnych potrieb je istou cestou k duchovnej chudobe človeka a tá prináša ničenie prírodného prostredia.“[1]

A v encyklike Laudato si‘ pápež František píše: „Starostlivosť o prírodu je súčasťou životného štýlu, ktorý zahŕňa schopnosť žiť spolu a spoločne. Ježiš nám pripomenul, že Boh je naším spoločným Otcom, ktorý z nás robí bratov. Bratská láska môže byť jedine nezištná... Táto nezištnosť nás vedie, aby sme milovali a prijímali vietor, slnko či mraky, aj keď nepodliehajú našej kontrole... Musíme znova precítiť, že sa navzájom potrebujeme, že máme zodpovednosť jedni za druhých a za svet, že stojí za to byť dobrí a poctiví.“[2]

Využívajme teda chvíle voľna, keď nie sme zaneprázdnení pracovnými povinnosťami, alebo príležitosti, ktoré sa naskytnú počas dňa, a zahľaďme sa na bezodnú nebeskú oblohu, na majestátne končiare či nekonečné more alebo čo i len na stebielko trávy na kraji cesty. Pomôže nám to uvedomovať si veľkosť Stvoriteľa, „milovníka života“, a znovuobjaviť korene našej nádeje v jeho nekonečnej dobrote, ktorá všetko obopína a sprevádza.

Zvoľme si pre seba a pre našu rodinu triezvy životný štýl, ktorý rešpektuje požiadavky životného prostredia a je úmerný potrebám ostatných, aby sme sa obohacovali láskou. Deľme sa o prírodné zdroje aj plody našej práce s chudobnejšími bratmi a dosvedčujme túto plnosť života a radosti tým, že sa staneme nositeľmi jemnosti, dobroprajnosti a uzmierenia v našom prostredí.

Letizia Magriová

[1] Porov. Ekumenický patriarcha Bartolomej I., Messaggio per la Giornata delcreato, 1. septembra 2016.
[2] Porov. Svätý Otec František, encyklika Laudato si’, 24. mája 2015 (č. 228-229)